Rozdelená spoločnosť

Spoločnosť mala síce spoločné predstavy o hodnotách vlastnej civilizácie ale vnútorne bola rozdelená. Severovýchod tvorili slobodní farmári a juh zase neslobodní otroci. 1860 to bola tretina všetkých 12 miliónov obyvateľov. Severné štáty po vyhlásení ústavy otroctvo zakázali, južné sa ich však nechceli vzdať. Rozvíjalo hnutie abolicionizmus hnutie za úplné zrušenie otroctva. Spolky a Americká protiotrokárska spoločnosť predkladala petície a organizovala úteky černochov. Proti zrušeniu otrokárstva boli najmä bohatí južanskí plantážnici, ktorí ovládali život juhu ba mali aj vplyv aj v celoštátnych politických kruhoch.

Otrokársky systém južných štátov

Tvrdenia o úplnom fyzickom vykorisťovaní otrokov sú skreslené. Plantážnici sa o ich telesný stav starali a na nebezpečné práce si radšej prenajímali chudobných bielych. V prvej pol. 19 storočia vzrástla cena otrokov na trojnásobok v dôsledku nových vynálezov a zákazu dovozu nových otrokov z roku 1807. V záujme plantážnikov bolo, aby otroci nemali vzdelanie, žili v zaostalosti a nesmeli sa vzďaľovať z pozemku. Mnohí Južania boli proti otrokárstvu, no značná časť širokých vrstiev bola za.

Missourský kompromis

Jednotlivé štáty únie presadzovali vlastné záujmy, ale pokúšali sa o politiku kompromisu. 1820 prijali slobodný Main a otrokársky Missouri, aby sa zachovala parita medzi otrokárskymi a slobodnými štátmi. Nakoniec sa vzťah sever – juh začal vyhrocovať. Bolo nemožné uchovať v jednom štáte dva spôsoby života.

Predohra vojny

Poslednou kvapkou sa stal spor o charakter budúceho štátu Kansas. 1860 zvíťazila v prezidentských voľbách Republikánska strana (prezentovala záujmy obyvateľstva severných štátov). Jej kandidát Abraham Lincoln bol za kompromis, vystupoval ale proti otrokárstvu. Stalo sa to po dlhom období vládnutia prezidentov Demokratickej strany (podporovala južanské otrokárstvo), ktorá sa presadzovala za väčšiu samostatnosť členských štátov.

Juh proti severu – občianska vojna (1861 -1865)

Víťazstvo naznačovalo centralizmus protiotrokárska politika a prevaha sever – juh. Južné štáty preto vystúpili z Únie. 11 južných vo februári 1861 vyhlásilo Konfederáciu (konfederované americké štáty). V apríli vojská nového štátu zaútočili na pevnosti verné Únii, ktoré boli na ich území. Vypukol vojenský konflikt. Išlo o to, či sa zachová jednotná Únia a akú bude mať podobu.

Víťazi a porazení

Spočiatku mala prevahu armáda Juhu. No nakoniec zavážila väčšia hospodárska a demografická sila Severu. Lincoln sa spočiatku usiloval o kompromis. Počas vojny však vydal Vyhlásenie o oslobodení otrokov, ktoré rušilo otroctvo aj v štátoch konfederácie. Vojna skončila víťazstvom Severu, a teda aj upevnením moci Únie. Bola to prvá „totálna“ vojna moderného priemyselného veku. Po skončení boli USA najväčším vojenským štátom sveta.

Rekonštrukcia južných štátov

Po vojne odmietali plantážnici plniť mierové podmienky, preto nastala vojenská okupácia Juhu. Začala sa politika rekonštrukcie Juhu. Orgány zosadili rasistických a konzervatívnych politikov a dosadili liberálov a černochov. Začalo sa meniť zloženie obyvateľstva. Vrstva otrokov zmizla. Plantáže sa dávali do nájmu. Drobní nájomcovia sa dostávali do fin. problémov bez využívania lacnej otrockej sily. Nájomcovia sa búrili a pokúšali sa organizovať aj politicky. Trvalo asi 10 rokov, než Juh získal svoje právomoci a kontrolu nad svojimi záležitosťami. Demokratické zákony mali uskutočniť miestne samosprávy, preto sa presadzovanie obč. práv veľmi oneskorilo (až v druhej pol. 20 st.)

Povojnová hospodárska politika

Obdobie po vojne bolo obdobím veľkej prosperity. Rozdiely medzi S a J sa zmenšili. Na juh prúdili investície zo severu. Sever ťažil z lacnej pracovnej sily niekdajších otrokov a prichádzajúcich prisťahovalcov, ktorý vyvrcholil koncom 19. st. Tento gigantický hosp. rast znamenal vznik novej svetovej veľmoci.

Zahraničná politika

Vládlo presvedčenie, že americký štát stojí na lepších princípoch ako v Európe. Keď mocnosti svätej aliancie uvažovali o zakročení proti protišpanielskym a protiportugalským hnutiam na juhoamerickom kontinente, prezident Monroe vyhlásil heslo Amerika Američanom, a pohrozil že USA vyšlú vojsko proti akýmkoľvek interventom v Amerike. -Monroeova doktrína. Princípy tejto doktríny zdôrazňovali že USA sa majú v zahraničnej politike riadiť hodnotami zakladateľov štátu. Majú sa vystríhať zhubného európskeho vplyvu. Tak vznikla politika izolacionizmu.

Izolacionizmus –stratégia odmietajúca akúkoľvek účasť štátu v zahraničnej politike s výnimkou jej vlastného ohrozenia.