USA v 19. storočí

Budovanie štátu

Na začiatku 19. St. boli USA (únia) len úzky pri východnom pobreží. Za ďalších 50 rokov obsadili územia až k Tichému oceánu. Expanzia sa uskutočňovala buď kúpou alebo žiadosťou obyvateľstva o začlenenie do únie. Ak počet slobodných osadníkov presiahol 60 000, vznikol rovnoprávny štát.

Zásada zvrchovanosti ľudu – orgány každého štátu mali pri rozhodovaní prednosť pred centrálnymi orgánmi únie.

Zázračný územný rozmach

1803 USA predal Napoleon Louisianu – zdvojnásobené územie. 1819 kúpili od ESP Floridu a od MEX napr. Kaliforniu. 1867 im ruský cár predal Aljašku. O niektoré museli aj bojovať napr. s MEX.

Úspechy poľnohospodárstva

Do 1. polovice 19. st. boli USA agrárnou krajinou. Farmári premenili ľudoprázdnu krajinu medzi Mississippi a Skalistými horami na obilninársku a dobytkársku oblasť. V druhej polovici sa už zvýšil počet fariem z 1,5 na 6 miliónov. Do rozvoja zasiahla priemyselná revolúcia. Začali sa používať poľnohospodárske stroje. Vznikol ostnatý drôt. Na juhu sa poľnohospodárstvo rozvíjalo inak. Základom bola plantáž a čierni otroci. Produkcia hlavne bavlna, tabak, ryža a cukrová trstina. Aj tu však vstúpili stroje. Produktivita sa zvyšovala a USA čoskoro mohli aj vyvážať do zahraničia. 1845 sa 88% celosvetovej bavlny vyrobilo v USA. Koncom storočia sa začalo masovo vyvážať aj obilie.

Priemysel a doprava

Továrenská výroba sa šírila veľmi rýchlo a 1830 bola v plnom rozmachu. Industrializácia zasiahla najprv textilný potom potravinársky a po ňom ťažký a oceliarsky priemysel. Najväčšiu spotrebu železiarskej produkcie mali železnice(boli dôležité pri hospodárskom rozmachu. 1850 bolo v USA 15 000 km koľajníc, 1860 už 60 000. Rozvoj aj lodnej dopravy. Napr. parníky na Mississippi.

Mestá

1810 žilo v mestách 7% obyvateľstva. O necelých 50 rokov 33%. Vďaka dostupnej pôde boli pracovníci veľmi vzácni a preto mali vysokú cenu – až o tretinu vyššie mzdy ako v západnej Európe. To podnecovalo továrnikov aby znižovali náročnosť a zvyšovali efektivitu. Zároveň zvyšovali aj spotrebu a tá zase výrobu.

Výhody mladšej priemyselnej krajiny

V USA sa uskutočnila priemyselná revolúcia neskôr ako vo VB – teda mladšia priemyselná krajina. To znamenalo vývoj rýchlejším tempom. Práve to urobilo z USA hnaciu silu svetového hospodárstva.

Prisťahovalci

Od 20. rokov 19. Storočia zaplavovali USA vlny prisťahovalcov z celej Európy z dôvodu hospodárskych ťažkostí v domovine a nízka cena pôdy v USA a voľné lovecké územia a k tomu aj slobodné politické pomery.

Nový svet – „Zasľúbená zem“ a „Jej poslanie“

V prvej pol. 19. storočia neexistovali pre prisťahovalcov žiadne pravidlá. Cestovalo sa bez pasov, nebola branná povinnosť žiadna cenzúra žiadne legálne triedne privilégiá. Tento stav sa začal búrať v zime 1818-1819 počas prvej americkej bankovej krízy a to doľahlo priamo na prisťahovalcov. Práve prisťahovalci sa stávali nezamestnanými. V druhej polovici storočia sa zavádzali pravidlá sprísňujúce možnosti prisťahovania. USA regulovali počty prisťahovaných podľa potrieb ekonomiky. Hlavne v mestách sa začala šíriť nevraživosť medzi starými a novoprichádzajúcimi a medzi etnickými skupinami. Ale aj tak všetci verili, že sú v šťastnej zasľúbenej zemi. Pretrvávalo presvedčenie, že USA sú predurčené aby rozširovali svoju civilizáciu slobody po celom kontinente(„zjavný údel“)

Vyhnanie indiánskych kmeňov

Veľa území bolo ľudoprázdnych. Ďalšie boli riedko osídlené pôvodnými Indiánmi. Vstup na ich územie sa nezaobišiel bez konfliktov. Až do 1860 vláda vyjednávala s Indiánmi o dohodách a zmluvách o predajoch pôdy. Čím viac usadlíkov, tým bolo treba viac pôdy a navyše sa začala stavať železničná sieť medzi východom a západom. Mocnelo presvedčenie o prednostiach americkej civilizácie a Indiáni mali prijať jej normy a prispôsobiť sa. Indiánsky odpor proti tomuto bol prelomený a Indiáni boli vytlačení do rezervácií. Na mnohých miestach boli vyvraždení.

Indiánska otázka: rasizmus – apartheid - zákonitosť vývoja?

Od 1871 americký Kongres už nepovažuje Indiánov za národy. Od 1887 prestalo byť platné kmeňové vlastníctvo pôdy, uznávalo sa len súkromné. Súkromným vlastníkom mohol byť len americký občan, teda ten kto prijal normy života bielej spoločnosti. Americká spoločnosť trvala na tom, že Indiáni nedokážu žiť s belochmi a musia byť izolovaní.Rozdelená spoločnosť

Spoločnosť mala síce spoločné predstavy o hodnotách vlastnej civilizácie ale vnútorne bola rozdelená. Severovýchod tvorili slobodní farmári a juh zase neslobodní otroci. 1860 to bola tretina všetkých 12 miliónov obyvateľov. Severné štáty po vyhlásení ústavy otroctvo zakázali, južné sa ich však nechceli vzdať. Rozvíjalo hnutie abolicionizmus hnutie za úplné zrušenie otroctva. Spolky a Americká protiotrokárska spoločnosť predkladala petície a organizovala úteky černochov. Proti zrušeniu otrokárstva boli najmä bohatí južanskí plantážnici, ktorí ovládali život juhu ba mali aj vplyv aj v celoštátnych politických kruhoch.

Otrokársky systém južných štátov

Tvrdenia o úplnom fyzickom vykorisťovaní otrokov sú skreslené. Plantážnici sa o ich telesný stav starali a na nebezpečné práce si radšej prenajímali chudobných bielych. V prvej pol. 19 storočia vzrástla cena otrokov na trojnásobok v dôsledku nových vynálezov a zákazu dovozu nových otrokov z roku 1807. V záujme plantážnikov bolo, aby otroci nemali vzdelanie, žili v zaostalosti a nesmeli sa vzďaľovať z pozemku. Mnohí Južania boli proti otrokárstvu, no značná časť širokých vrstiev bola za.

Missourský kompromis

Jednotlivé štáty únie presadzovali vlastné záujmy, ale pokúšali sa o politiku kompromisu. 1820 prijali slobodný Main a otrokársky Missouri, aby sa zachovala parita medzi otrokárskymi a slobodnými štátmi. Nakoniec sa vzťah sever – juh začal vyhrocovať. Bolo nemožné uchovať v jednom štáte dva spôsoby života.

Predohra vojny

Poslednou kvapkou sa stal spor o charakter budúceho štátu Kansas. 1860 zvíťazila v prezidentských voľbách Republikánska strana (prezentovala záujmy obyvateľstva severných štátov). Jej kandidát Abraham Lincoln bol za kompromis, vystupoval ale proti otrokárstvu. Stalo sa to po dlhom období vládnutia prezidentov Demokratickej strany (podporovala južanské otrokárstvo), ktorá sa presadzovala za väčšiu samostatnosť členských štátov.

Juh proti severu – občianska vojna (1861 -1865)

Víťazstvo naznačovalo centralizmus protiotrokárska politika a prevaha sever – juh. Južné štáty preto vystúpili z Únie. 11 južných vo februári 1861 vyhlásilo Konfederáciu (konfederované americké štáty). V apríli vojská nového štátu zaútočili na pevnosti verné Únii, ktoré boli na ich území. Vypukol vojenský konflikt. Išlo o to, či sa zachová jednotná Únia a akú bude mať podobu.

Víťazi a porazení

Spočiatku mala prevahu armáda Juhu. No nakoniec zavážila väčšia hospodárska a demografická sila Severu. Lincoln sa spočiatku usiloval o kompromis. Počas vojny však vydal Vyhlásenie o oslobodení otrokov, ktoré rušilo otroctvo aj v štátoch konfederácie. Vojna skončila víťazstvom Severu, a teda aj upevnením moci Únie. Bola to prvá „totálna“ vojna moderného priemyselného veku. Po skončení boli USA najväčším vojenským štátom sveta.

Rekonštrukcia južných štátov

Po vojne odmietali plantážnici plniť mierové podmienky, preto nastala vojenská okupácia Juhu. Začala sa politika rekonštrukcie Juhu. Orgány zosadili rasistických a konzervatívnych politikov a dosadili liberálov a černochov. Začalo sa meniť zloženie obyvateľstva. Vrstva otrokov zmizla. Plantáže sa dávali do nájmu. Drobní nájomcovia sa dostávali do fin. problémov bez využívania lacnej otrockej sily. Nájomcovia sa búrili a pokúšali sa organizovať aj politicky. Trvalo asi 10 rokov, než Juh získal svoje právomoci a kontrolu nad svojimi záležitosťami. Demokratické zákony mali uskutočniť miestne samosprávy, preto sa presadzovanie obč. práv veľmi oneskorilo (až v druhej pol. 20 st.)

Povojnová hospodárska politika

Obdobie po vojne bolo obdobím veľkej prosperity. Rozdiely medzi S a J sa zmenšili. Na juh prúdili investície zo severu. Sever ťažil z lacnej pracovnej sily niekdajších otrokov a prichádzajúcich prisťahovalcov, ktorý vyvrcholil koncom 19. st. Tento gigantický hosp. rast znamenal vznik novej svetovej veľmoci.

Zahraničná politika

Vládlo presvedčenie, že americký štát stojí na lepších princípoch ako v Európe. Keď mocnosti svätej aliancie uvažovali o zakročení proti protišpanielskym a protiportugalským hnutiam na juhoamerickom kontinente, prezident Monroe vyhlásil heslo Amerika Američanom, a pohrozil že USA vyšlú vojsko proti akýmkoľvek interventom v Amerike. -Monroeova doktrína. Princípy tejto doktríny zdôrazňovali že USA sa majú v zahraničnej politike riadiť hodnotami zakladateľov štátu. Majú sa vystríhať zhubného európskeho vplyvu. Tak vznikla politika izolacionizmu.

Izolacionizmus –stratégia odmietajúca akúkoľvek účasť štátu v zahraničnej politike s výnimkou jej vlastného ohrozenia.