Budovanie štátu

Na začiatku 19. St. boli USA (únia) len úzky pri východnom pobreží. Za ďalších 50 rokov obsadili územia až k Tichému oceánu. Expanzia sa uskutočňovala buď kúpou alebo žiadosťou obyvateľstva o začlenenie do únie. Ak počet slobodných osadníkov presiahol 60 000, vznikol rovnoprávny štát.

Zásada zvrchovanosti ľudu – orgány každého štátu mali pri rozhodovaní prednosť pred centrálnymi orgánmi únie.

Zázračný územný rozmach

1803 USA predal Napoleon Louisianu – zdvojnásobené územie. 1819 kúpili od ESP Floridu a od MEX napr. Kaliforniu. 1867 im ruský cár predal Aljašku. O niektoré museli aj bojovať napr. s MEX.

Úspechy poľnohospodárstva

Do 1. polovice 19. st. boli USA agrárnou krajinou. Farmári premenili ľudoprázdnu krajinu medzi Mississippi a Skalistými horami na obilninársku a dobytkársku oblasť. V druhej polovici sa už zvýšil počet fariem z 1,5 na 6 miliónov. Do rozvoja zasiahla priemyselná revolúcia. Začali sa používať poľnohospodárske stroje. Vznikol ostnatý drôt. Na juhu sa poľnohospodárstvo rozvíjalo inak. Základom bola plantáž a čierni otroci. Produkcia hlavne bavlna, tabak, ryža a cukrová trstina. Aj tu však vstúpili stroje. Produktivita sa zvyšovala a USA čoskoro mohli aj vyvážať do zahraničia. 1845 sa 88% celosvetovej bavlny vyrobilo v USA. Koncom storočia sa začalo masovo vyvážať aj obilie.

Priemysel a doprava

Továrenská výroba sa šírila veľmi rýchlo a 1830 bola v plnom rozmachu. Industrializácia zasiahla najprv textilný potom potravinársky a po ňom ťažký a oceliarsky priemysel. Najväčšiu spotrebu železiarskej produkcie mali železnice(boli dôležité pri hospodárskom rozmachu. 1850 bolo v USA 15 000 km koľajníc, 1860 už 60 000. Rozvoj aj lodnej dopravy. Napr. parníky na Mississippi.

Mestá

1810 žilo v mestách 7% obyvateľstva. O necelých 50 rokov 33%. Vďaka dostupnej pôde boli pracovníci veľmi vzácni a preto mali vysokú cenu – až o tretinu vyššie mzdy ako v západnej Európe. To podnecovalo továrnikov aby znižovali náročnosť a zvyšovali efektivitu. Zároveň zvyšovali aj spotrebu a tá zase výrobu.

Výhody mladšej priemyselnej krajiny

V USA sa uskutočnila priemyselná revolúcia neskôr ako vo VB – teda mladšia priemyselná krajina. To znamenalo vývoj rýchlejším tempom. Práve to urobilo z USA hnaciu silu svetového hospodárstva.

Prisťahovalci

Od 20. rokov 19. Storočia zaplavovali USA vlny prisťahovalcov z celej Európy z dôvodu hospodárskych ťažkostí v domovine a nízka cena pôdy v USA a voľné lovecké územia a k tomu aj slobodné politické pomery.

Nový svet – „Zasľúbená zem“ a „Jej poslanie“

V prvej pol. 19. storočia neexistovali pre prisťahovalcov žiadne pravidlá. Cestovalo sa bez pasov, nebola branná povinnosť žiadna cenzúra žiadne legálne triedne privilégiá. Tento stav sa začal búrať v zime 1818-1819 počas prvej americkej bankovej krízy a to doľahlo priamo na prisťahovalcov. Práve prisťahovalci sa stávali nezamestnanými. V druhej polovici storočia sa zavádzali pravidlá sprísňujúce možnosti prisťahovania. USA regulovali počty prisťahovaných podľa potrieb ekonomiky. Hlavne v mestách sa začala šíriť nevraživosť medzi starými a novoprichádzajúcimi a medzi etnickými skupinami. Ale aj tak všetci verili, že sú v šťastnej zasľúbenej zemi. Pretrvávalo presvedčenie, že USA sú predurčené aby rozširovali svoju civilizáciu slobody po celom kontinente(„zjavný údel“)

Vyhnanie indiánskych kmeňov

Veľa území bolo ľudoprázdnych. Ďalšie boli riedko osídlené pôvodnými Indiánmi. Vstup na ich územie sa nezaobišiel bez konfliktov. Až do 1860 vláda vyjednávala s Indiánmi o dohodách a zmluvách o predajoch pôdy. Čím viac usadlíkov, tým bolo treba viac pôdy a navyše sa začala stavať železničná sieť medzi východom a západom. Mocnelo presvedčenie o prednostiach americkej civilizácie a Indiáni mali prijať jej normy a prispôsobiť sa. Indiánsky odpor proti tomuto bol prelomený a Indiáni boli vytlačení do rezervácií. Na mnohých miestach boli vyvraždení.

Indiánska otázka: rasizmus – apartheid - zákonitosť vývoja?

Od 1871 americký Kongres už nepovažuje Indiánov za národy. Od 1887 prestalo byť platné kmeňové vlastníctvo pôdy, uznávalo sa len súkromné. Súkromným vlastníkom mohol byť len americký občan, teda ten kto prijal normy života bielej spoločnosti. Americká spoločnosť trvala na tom, že Indiáni nedokážu žiť s belochmi a musia byť izolovaní.