referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Leopold
Piatok, 15. novembra 2019
Niečo o Rimavskej Sobote a jej histórii
Dátum pridania: 30.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nicedevil
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 497
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.5
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 2m 30s
Pomalé čítanie: 3m 45s
 
Okresné mesto Rimavská Sobota, centrum historickej Gemersko – malohontskej stolice, sa rozprestiera v údolí rieky Rimava na úrodnej nive holocénneho nánosu v nadmorskej výške 208 m. Zo severu ju obklopuje Revúcka a z juhu Cerová vrchovina, ktoré tvoria súčasť Slovenského rudohoria. Sú tu výborné podmienky na rekreáciu a turistiku. Medzi známe rekreačné strediská patria vodná nádrž Teplý vrch a rekreačná oblasť Kurinec – Zelená voda.

Najstaršie stopy po osídlení územia dnešného mesta siahajú až do mladšej doby kamennej. Nálezy troch pokladov v bronzových šperkov vedú k predpokladu, že v priestore Rim. Soboty existovali v strednej a mladšej dobe bronzovej dielne na výrobu bronzových predmetov. Natrvalo sa tu usadili Slovania.

Z viacerých náznakov možno predpokladať, že prevažne roľnícke slovanské obyvateľstvo sa udomácnilo v 7. – 8. storočí.

Od začiatku 10. stor. prenikali do tohto priestoru zo stredného Poiplia vojenské skupiny staromaďarských kmeňov. Maďarskí pastieri – dobytkári sa tu nastálo usadzovali až od polovice 11. storočia.

Stredoveká Rimavská Sobota vznikla okolo trhového miesta pri kostole sv. Jána Krstiteľa, kde sa konali sobotné trhy. Táto lokalita mala už predtým funkciu náboženského a obchodného strediska pre osady Mučín, Trnovec, Gač, Techan, Sobôtka, Rimava (teraz Tomašová) a Kurinec. Najstaršia písomná zmienka o Rimavskej Sobote v podobe „Rymoa Zumbota“ svedčí o nadregionálnom trhovom význame.

Prvým písomne doloženým feudálnym pánom Rimavskej Soboty bol kaločský arcibiskup. Rim. Sobota sa zároveň stala sídlom správcu jeho majetkov hradského špána.

Neskôr sa stal vlastníkom Rimavskej Soboty Tomáš Sečéni. V roku 1335 vydal kráľ Karol Róbert privilegiálnu listinu, ktorou udelil Rimavskej Sobote budínske mestské právo. Kráľ Žigmund Luxemburský jej daroval erb, ktorý tvorí na striebornom štíte čierna orlica s červenou zbrojou. Z erbových farieb je odvodená farba súčasnej vlajky mesta.

Postupne začali v Rim. Sobote vznikať a rozvíjať sa aj prvé cechy – kožušnícky, valchársky, mäsiarsky a postupom času aj iné ktoré pribudli. Oltárne brarstvo sv. Michala Archanjela sformovali združený cech zlatníkov, kováčov, sedlárov, remenárov, zámočníkov, brusičov a debnárov.

V roku 1506 zachvátil Rim. Sobotu požiar – najväčší v jej dejinách. V rámci obnovy dostalo rimavskosoboské námestie štvorcovú tvar. Neskôr bola Rimavská Sobota obsadená Turkami. Rimavskú Sobotu ešte párkrát stretlo nešťastie napríklad v podobe: protihabsburských povstalcov, k úpadku tohto mesta tiež prispela porážka Františka II. Rákociho. Ešte mnoho udalostí ovplyvnilo vývoj Rimavskej Soboty.

Avšak v súčasnej dobe je mesto Rimavská Sobota politickým, správnym, hospodárskym, vzdelávacím a kultúrnym sídlom rovnomerného okresu.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.