referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Minojská a mykénska kultúra
Dátum pridania: 18.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Fowi
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 947
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.5
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 9m 10s
Pomalé čítanie: 13m 45s
 
Minojská a mykénska kultúra

Minojská kultúra:

Nemec Heinrich Schlieman začal po objavení Tróje, kde kopal od roku 1870, na základe homérovských eposov významný archeologický výskum v Mykénach (1874) a v Tirynte (1884). Skvelé výsledky, ktoré tam dosiahol, však ani zďaleka neobjasnili pradávnu krétsku civilizáciu. Jej skutočný význam sa začal črtať až ku koncu 19. stor., po prvých výkopoch vo Faiste, Kamare a v Hagii Triade, ktoré uskutočnila talianska expedícia. Viedol ju Frederico Halbherr a na Kréte pracovala v období, keď bol ostrov pod mandátom európskych mocností.

Po týchto prvých úspechoch nasledovali veľké objavy, ktoré roku 1900-1904 uskutočnil Angličan sir Arthur Evans, keď vykopal zrúcaniny paláca v Knósse. Mimoriadny význam krétskej kultúry dokazovala nielen dokonalosť jej nádhernej keramiky a architektúry, ale aj jej skvelá politická a náboženská organizácia. V svetle týchto výsledkov Evans zostavil chronológiu dávnej ostrovnej kultúry, ktorej začiatky kládol do neolitu- okolo roku 3500 pred Kr. –opierajúc sa prevažne o vývoj keramiky, pričom zohľadnil aj iné objavy. Na pamiatku mýtickej postavy kráľa Minoa nazval túto bohatú kultúru, odkrytú z veľkej časti vďaka jeho úsiliu kultúrou minojskou.

Keď však boli objavené vzťahy medzi touto kultúrou a medzi prvotnou civilizáciou, ktorá sa vyvinula v Mykénach, začal sa používať skôr názov kultúra krétsko-mykénska a umenie krétsko-mykénske. Odborníci však prijali Evansovu chronológiu a rozlišujú v nej tieto fázy: po neolite nasleduje ranná doba minojská I. (3000 alebo 2700-2500 pred Kr.) v ktorej sa objavuje prvá maľovaná keramika a medené nástroje; ranná doba minojská II. (2500-okolo roku 2100), ktorú charakterizujú kamenné vázy, mramorové idoly a prvé glyptické práce; ranná doba minojská III. (okolo roku 2100-2000 pred Kr.) zodpovedá tzv. predpalácovému obdobiu, po ktorom nasleduje v strednej dobe minojskej I. a II. (2000-1750 pred Kr.) skvelé obdobie výstavby veľkých palácov vo Faiste a v Knósse, ktoré neskôr zničilo pravdepodobne zemetrasenie; stredná doba minojská III. (1750-1570) a neskorá doba minojská I. a II. (1570-1400 pred Kr.) boli obdobím výstavby druhých palácov a krétskej hegemónie, obdobím umenia s námetmi z prírody a prechodu od písma hieroglyfického k písmu lineárnemu (A, neskôr B), kým v Mykénach sa začína (okolo roku 1570) neskorá doba minojská III. A, b, c (okolo roku 1400 až 1150 pred Kr.) je v znamení mykénskej nadvlády (1400-1200 pred Kr.) a nastávajúceho zániku krétskeho umenia ,,popalácového“ obdobia, ktorý zavŕšil úpadok obidvoch umeleckých centier.


Rozvoj vyspelej minojskej kultúry na Kréte

Približne okolo roku 3000 pred Kr. sa začala na ostrove Kréta v Stredozemnom mori rozvíjať kultúra a hospodárstvo, ktoré dosiahli vrchol v rokoch 2000 až 1600 pred Kr. Pôvod krétskeho obyvateľstva, nositeľa tejto kultúry nazývanej podľa bájneho kráľa Minoa, nepoznáme. Bolo to pravdepodobne predindo-európske obyvateľstvo z egejskej oblasti. Minojská kultúra nepozná vojenské pamiatky, prevládajú v nej mierové momenty. Veľké paláce, napr. palác v Knósse, ktorý mal podľa minojského stavebného štýlu rozvetvený ,,labyrintový“ pôdorys, neboli opevnené a poskytovali svojim obyvateľom veľké pohodlie. Z týchto palácov sa centrálne riadila krajina. Poľnohospodárska produkcia z najbližšieho okolia sa uchovávala priamo v palácoch, inventarizovala sa a podľa potreby rozdeľovala obyvateľstvu. Okrem toho bolo v palácoch veľa remeselníckych dielní. Potreba evidovať a inventarizovať výrobky a pracovné sily podnietila vytvorenie vlastného písma, ktoré vzniklo z obrázkového písma (hieroglyfy) a vyvinulo sa špeciálne písmo nazývané lineárne písmo A.

Uctievanie bohyne Matky alebo bohyne Zeme hralo poprednú úlohu v náboženských predstavách na Kréte a zodpovedalo mu aj vysoké spoločenské postavenie ženy. Rozličné božstvá sa uctievali vo voľnej prírode kultovými tancami. V čase najväčšieho rozkvetu ovládla minojská Kréta hospodárstvo celého Stredozemného mora. Vpád Achájcov z gréckej pevniny znamenal úpadok minojskej kultúry. Palác v Knósse zničila pravdepodobne prírodná katastrofa okolo roku 1425 pred Kr. a nanovo ho nevybudovali. Paláce v Mallii, Faiste a Kato Zakros boli takisto opustené.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.