Prvé paláce na svete

Na Kréte sa zatiaľ podarilo odkryť päť palácov (Knóssos, Kato Zakro, Mallia, Faistos a Hagia Triada), ktoré boli náboženskými, hospodárskymi aj politickými strediskami väčších oblastí. K palácom patrili aj okolité dediny a ďalšie sídla mestského typu. Z týchto stredísk vychádzal krétsky obchod s Egyptom, západným stredomorím, sýrskym pobrežím (Ugarit, severná Fenícia) a s pevninským Gréckom, kde Kréťania čoskoro získali aj istý politický vplyv. Veľké paláce na Kréte zničilo okolo roku 1700 pred Kr. zemetrasenie a po ňom požiare.


Druhé palácové obdobie

Bezprostredne po katastrofe si Kréťania obnovili svoje paláce ešte honosnejšie, upevnili správnu moc na ostrove a rozšírili obchodné styky. Na vrchol moci sa dostala Kréta v 16. stor. pred Kr. Krétske obchodné stanice pracovali na ostrovoch Aigina, Keós, Kythéra, Mélos, Rodos, Théra a v Miléte. Obchodné kontakty Kréty siahali na západe až po Liparské ostrovy a na východe až po ríšu Mitanni v Mezopotámii. Mykénske vplyvy na Kréte sú dokumentované až od 15. stor., keď sa v palácovom komplexe Knóssos objavujú bojovnícke hroby, dovtedy v celej minoiskej kultúre neznáme. Súčastne sa zmenil aj umelecký sloh.

Rozhodujúce svetlo do tohto problému vnieslo až rozlúštenie lineárneho písma B, ktoré vzniklo na Kréte v 15.stor. a nahradilo ho staršie písmo A (negrécke, používané asi od roku 1700 pred Kr.). Zdá sa, že okolo roku 1450 pred Kr. už sídlili v Knósse achájski Gréci (Mykénčania), ktorí hovorili archaickou gréčtinou a starý systém obrázkového lineárneho písma im prestal vyhovovať. Kréta už vtedy nemala ani zďaleka takú hospodársku a politickú moc ako v minulosti. Úpadok spôsob pravdepodobne výbuch sopky, ktorý okolo roku 1500 pred Kr. zničil ostrov Théra, vzdialený 160 km. Táto katastrofa postihla aj Krétu aj jej loďstvo. Posledný veľký palác v Knósse vyhorel z dosiaľ neznámych príčin okolo roku 1400 pred Kr., alebo o čosi neskôr. Kréta potom stratila svoj význam.


Mykénska kultúra:

Na začiatok treba spomenúť nedávny objav, ktorý potvrdzuje, že približne okolo roku 1500 pred Kr. jestvovali medzi obidvoma kultúrami blízke vzťahy. Pri vykopávkach v Knósse Evans totiž objavil veľké množstvo hlinených tabuliek popísaných dvoma druhmi nealfabetického písma s dvoma typmi písma: jedny so symbolickými znakmi, druhé so znakmi lineárnymi a slabičnými; tieto dva systémy sa na pohľad podobajú, v skutočnosti sa však veľmi odlišujú. Evans ich nazval lineárne písmo A a lineárne písmo B. Mykény ležia na vyvýšenine čnejúcej nad rovinou a obvod mesta sa dal dobre rozoznať vďaka zvyškom hradieb. Schlieman začal kopať a už niekoľkých dňoch objavil hroby s kostrami, ktoré považoval za pozostatky Atreovcov (Agamemnóna, Klytaimnestry, Aigista i ostatných členov rodu). Pochovaný boli so svojimi klenotmi: nikde inde sa nenašlo v hroboch toľko zlata ako tu. Zlaté masky pokrývali hlavy mŕtvych kráľov, ba aj na prsiach mali zlaté platne a všade okolo nich bolo množstvo zlatých diadémov, čaší a prsteňov. Tieto hroby ležali vo vnútri mykénskych hradieb na mieste, ktoré Schlieman nazval agorou, lebo bolo obkolesené kamennou lavicou. Ostatné časti lokality Schlieman preskúmal iba veľmi zbežne, pretože sa ponáhľal na iné miesta, kde chcel urobiť senzačné objavy. Vo výskume Mykén potom pokračovali archeológovia z Britskej školy v Aténach.


Vzostup Mykén

Mykénčania, nazývaní podľa ich najvýznamnejšieho mocenského centra Mykén, ovládali v čase rozkvetu (od roku 1400 pred Kr.)