celý juh Grécka; na severe siahala ich moc cez Boiótiu až do Tesálie a na západ až do Iónske ostrovy. Mykénska alebo neskorá heladská kultúra sa ohraničuje rokmi 1600 až 1100 pred Kr. Sporný ostáva pôvod Mykénčanov a vznik gréčtiny. Predpokladá sa, že v 22. stor. pred Kr. prenikol až k severnému Peloponézu bojový národ, ktorý so sebou priniesol novú reč a odlišnú keramiku. Tento národ sa usadil tu i v centrálnom Grécku a zmiešal sa s domácim obyvateľstvom. Rozvoj a vzostup mykénskej kultúry sa prejavil až po niekoľkých storočiach. Šachtové hroby z rokov 1600-1500 pred Kr., ktoré odkryl Schlieman (odvtedy sa pozná moderná veda Mykénčanov), ukazujú úžasné bohatstvo novej vládnucej vrstvy. Mykénski vládcovia dokonale ovládali opracovanie kovov a podnikavo šírili živými obchodnými stykmi svoju hospodársku a politickú moc, ktorú si museli predtým vydobýjať iba so zbraňou v ruke.


Vrchol a úpadok mykénskej moci

Približne v rovnakom čase ako bol zničený posledný palác v Knósse, začal sa rozkvet mykénskej kultúry. Už asi od roku 1450 pred Kr. vládli Mykénčania v paláce v Knósse a s minojskými kultúrnymi vplyvmi prevzali aj krétsku námornú moc. Obchodné vzťahy ich priviedli na Sicíliu, do južného Talianska, na Cyprus, do Malej Ázie, Sýrie, Palestíny a Egypta. Na gréckej pevnine existovalo v tom čase niekoľko malých nezávislých štátov, ktoré boli centrálne riadené z miestnych palácov. K najdôležitejším mocenským centrám patrili okrem Mykén ešte Pylos, Téby, Iólkos a Orchomenos. Vzhľadom na svoju veľkosť a moc zaujali okolo roku 1300 pred Kr. vedúcu pozíciu Mykény, hoci nikdy neboli hlavným mestom nejakej ríše, pretože v nich vládol zmysel pre nezávislosť, charakterizujúci Grékov historickej doby. Keď sa upevnili ich materiálne základy, začali posielať svojich vlastných vysťahovalcov do vzdialených oblastí. Tí zohrali dôležitú úlohu pri rozširovaní kultúry. V palácoch v tých časoch nájdene veľa krétskych prvkov, hoci tieto paláce postavené na vyvýšeninách veľmi často pripomínajú opevnené hrady. V tom čase vznikli nádherné šachtové hroby a rozsiahle prídavné opevnenia už existujúcich monumentálnych opevnených objektov (v Tyrinse a Mykénach). Okolo roku 1200 pred Kr. boli viaceré mykénske hrady vyplienené a ľahli popolom. V pozadí zrejme boli vnútorné nepokoje a hospodársky úpadok. O storočie neskôr sa mykénska moc definitívne rozpadla.