Minojská a mykénska kultúra

Minojská a mykénska kultúra

Minojská kultúra:

Nemec Heinrich Schlieman začal po objavení Tróje, kde kopal od roku 1870, na základe homérovských eposov významný archeologický výskum v Mykénach (1874) a v Tirynte (1884). Skvelé výsledky, ktoré tam dosiahol, však ani zďaleka neobjasnili pradávnu krétsku civilizáciu. Jej skutočný význam sa začal črtať až ku koncu 19. stor., po prvých výkopoch vo Faiste, Kamare a v Hagii Triade, ktoré uskutočnila talianska expedícia. Viedol ju Frederico Halbherr a na Kréte pracovala v období, keď bol ostrov pod mandátom európskych mocností.

Po týchto prvých úspechoch nasledovali veľké objavy, ktoré roku 1900-1904 uskutočnil Angličan sir Arthur Evans, keď vykopal zrúcaniny paláca v Knósse. Mimoriadny význam krétskej kultúry dokazovala nielen dokonalosť jej nádhernej keramiky a architektúry, ale aj jej skvelá politická a náboženská organizácia. V svetle týchto výsledkov Evans zostavil chronológiu dávnej ostrovnej kultúry, ktorej začiatky kládol do neolitu- okolo roku 3500 pred Kr. –opierajúc sa prevažne o vývoj keramiky, pričom zohľadnil aj iné objavy. Na pamiatku mýtickej postavy kráľa Minoa nazval túto bohatú kultúru, odkrytú z veľkej časti vďaka jeho úsiliu kultúrou minojskou.

Keď však boli objavené vzťahy medzi touto kultúrou a medzi prvotnou civilizáciou, ktorá sa vyvinula v Mykénach, začal sa používať skôr názov kultúra krétsko-mykénska a umenie krétsko-mykénske. Odborníci však prijali Evansovu chronológiu a rozlišujú v nej tieto fázy: po neolite nasleduje ranná doba minojská I. (3000 alebo 2700-2500 pred Kr.) v ktorej sa objavuje prvá maľovaná keramika a medené nástroje; ranná doba minojská II. (2500-okolo roku 2100), ktorú charakterizujú kamenné vázy, mramorové idoly a prvé glyptické práce; ranná doba minojská III. (okolo roku 2100-2000 pred Kr.) zodpovedá tzv. predpalácovému obdobiu, po ktorom nasleduje v strednej dobe minojskej I. a II. (2000-1750 pred Kr.) skvelé obdobie výstavby veľkých palácov vo Faiste a v Knósse, ktoré neskôr zničilo pravdepodobne zemetrasenie; stredná doba minojská III. (1750-1570) a neskorá doba minojská I. a II. (1570-1400 pred Kr.) boli obdobím výstavby druhých palácov a krétskej hegemónie, obdobím umenia s námetmi z prírody a prechodu od písma hieroglyfického k písmu lineárnemu (A, neskôr B), kým v Mykénach sa začína (okolo roku 1570) neskorá doba minojská III. A, b, c (okolo roku 1400 až 1150 pred Kr.) je v znamení mykénskej nadvlády (1400-1200 pred Kr.) a nastávajúceho zániku krétskeho umenia ,,popalácového“ obdobia, ktorý zavŕšil úpadok obidvoch umeleckých centier.


Rozvoj vyspelej minojskej kultúry na Kréte

Približne okolo roku 3000 pred Kr. sa začala na ostrove Kréta v Stredozemnom mori rozvíjať kultúra a hospodárstvo, ktoré dosiahli vrchol v rokoch 2000 až 1600 pred Kr. Pôvod krétskeho obyvateľstva, nositeľa tejto kultúry nazývanej podľa bájneho kráľa Minoa, nepoznáme. Bolo to pravdepodobne predindo-európske obyvateľstvo z egejskej oblasti. Minojská kultúra nepozná vojenské pamiatky, prevládajú v nej mierové momenty. Veľké paláce, napr. palác v Knósse, ktorý mal podľa minojského stavebného štýlu rozvetvený ,,labyrintový“ pôdorys, neboli opevnené a poskytovali svojim obyvateľom veľké pohodlie. Z týchto palácov sa centrálne riadila krajina. Poľnohospodárska produkcia z najbližšieho okolia sa uchovávala priamo v palácoch, inventarizovala sa a podľa potreby rozdeľovala obyvateľstvu. Okrem toho bolo v palácoch veľa remeselníckych dielní. Potreba evidovať a inventarizovať výrobky a pracovné sily podnietila vytvorenie vlastného písma, ktoré vzniklo z obrázkového písma (hieroglyfy) a vyvinulo sa špeciálne písmo nazývané lineárne písmo A.

Uctievanie bohyne Matky alebo bohyne Zeme hralo poprednú úlohu v náboženských predstavách na Kréte a zodpovedalo mu aj vysoké spoločenské postavenie ženy. Rozličné božstvá sa uctievali vo voľnej prírode kultovými tancami. V čase najväčšieho rozkvetu ovládla minojská Kréta hospodárstvo celého Stredozemného mora. Vpád Achájcov z gréckej pevniny znamenal úpadok minojskej kultúry. Palác v Knósse zničila pravdepodobne prírodná katastrofa okolo roku 1425 pred Kr. a nanovo ho nevybudovali. Paláce v Mallii, Faiste a Kato Zakros boli takisto opustené.
Prvé paláce na svete

Na Kréte sa zatiaľ podarilo odkryť päť palácov (Knóssos, Kato Zakro, Mallia, Faistos a Hagia Triada), ktoré boli náboženskými, hospodárskymi aj politickými strediskami väčších oblastí. K palácom patrili aj okolité dediny a ďalšie sídla mestského typu. Z týchto stredísk vychádzal krétsky obchod s Egyptom, západným stredomorím, sýrskym pobrežím (Ugarit, severná Fenícia) a s pevninským Gréckom, kde Kréťania čoskoro získali aj istý politický vplyv. Veľké paláce na Kréte zničilo okolo roku 1700 pred Kr. zemetrasenie a po ňom požiare.


Druhé palácové obdobie

Bezprostredne po katastrofe si Kréťania obnovili svoje paláce ešte honosnejšie, upevnili správnu moc na ostrove a rozšírili obchodné styky. Na vrchol moci sa dostala Kréta v 16. stor. pred Kr. Krétske obchodné stanice pracovali na ostrovoch Aigina, Keós, Kythéra, Mélos, Rodos, Théra a v Miléte. Obchodné kontakty Kréty siahali na západe až po Liparské ostrovy a na východe až po ríšu Mitanni v Mezopotámii. Mykénske vplyvy na Kréte sú dokumentované až od 15. stor., keď sa v palácovom komplexe Knóssos objavujú bojovnícke hroby, dovtedy v celej minoiskej kultúre neznáme. Súčastne sa zmenil aj umelecký sloh.

Rozhodujúce svetlo do tohto problému vnieslo až rozlúštenie lineárneho písma B, ktoré vzniklo na Kréte v 15.stor. a nahradilo ho staršie písmo A (negrécke, používané asi od roku 1700 pred Kr.). Zdá sa, že okolo roku 1450 pred Kr. už sídlili v Knósse achájski Gréci (Mykénčania), ktorí hovorili archaickou gréčtinou a starý systém obrázkového lineárneho písma im prestal vyhovovať. Kréta už vtedy nemala ani zďaleka takú hospodársku a politickú moc ako v minulosti. Úpadok spôsob pravdepodobne výbuch sopky, ktorý okolo roku 1500 pred Kr. zničil ostrov Théra, vzdialený 160 km. Táto katastrofa postihla aj Krétu aj jej loďstvo. Posledný veľký palác v Knósse vyhorel z dosiaľ neznámych príčin okolo roku 1400 pred Kr., alebo o čosi neskôr. Kréta potom stratila svoj význam.


Mykénska kultúra:

Na začiatok treba spomenúť nedávny objav, ktorý potvrdzuje, že približne okolo roku 1500 pred Kr. jestvovali medzi obidvoma kultúrami blízke vzťahy. Pri vykopávkach v Knósse Evans totiž objavil veľké množstvo hlinených tabuliek popísaných dvoma druhmi nealfabetického písma s dvoma typmi písma: jedny so symbolickými znakmi, druhé so znakmi lineárnymi a slabičnými; tieto dva systémy sa na pohľad podobajú, v skutočnosti sa však veľmi odlišujú. Evans ich nazval lineárne písmo A a lineárne písmo B. Mykény ležia na vyvýšenine čnejúcej nad rovinou a obvod mesta sa dal dobre rozoznať vďaka zvyškom hradieb. Schlieman začal kopať a už niekoľkých dňoch objavil hroby s kostrami, ktoré považoval za pozostatky Atreovcov (Agamemnóna, Klytaimnestry, Aigista i ostatných členov rodu). Pochovaný boli so svojimi klenotmi: nikde inde sa nenašlo v hroboch toľko zlata ako tu. Zlaté masky pokrývali hlavy mŕtvych kráľov, ba aj na prsiach mali zlaté platne a všade okolo nich bolo množstvo zlatých diadémov, čaší a prsteňov. Tieto hroby ležali vo vnútri mykénskych hradieb na mieste, ktoré Schlieman nazval agorou, lebo bolo obkolesené kamennou lavicou. Ostatné časti lokality Schlieman preskúmal iba veľmi zbežne, pretože sa ponáhľal na iné miesta, kde chcel urobiť senzačné objavy. Vo výskume Mykén potom pokračovali archeológovia z Britskej školy v Aténach.


Vzostup Mykén

Mykénčania, nazývaní podľa ich najvýznamnejšieho mocenského centra Mykén, ovládali v čase rozkvetu (od roku 1400 pred Kr.)celý juh Grécka; na severe siahala ich moc cez Boiótiu až do Tesálie a na západ až do Iónske ostrovy. Mykénska alebo neskorá heladská kultúra sa ohraničuje rokmi 1600 až 1100 pred Kr. Sporný ostáva pôvod Mykénčanov a vznik gréčtiny. Predpokladá sa, že v 22. stor. pred Kr. prenikol až k severnému Peloponézu bojový národ, ktorý so sebou priniesol novú reč a odlišnú keramiku. Tento národ sa usadil tu i v centrálnom Grécku a zmiešal sa s domácim obyvateľstvom. Rozvoj a vzostup mykénskej kultúry sa prejavil až po niekoľkých storočiach. Šachtové hroby z rokov 1600-1500 pred Kr., ktoré odkryl Schlieman (odvtedy sa pozná moderná veda Mykénčanov), ukazujú úžasné bohatstvo novej vládnucej vrstvy. Mykénski vládcovia dokonale ovládali opracovanie kovov a podnikavo šírili živými obchodnými stykmi svoju hospodársku a politickú moc, ktorú si museli predtým vydobýjať iba so zbraňou v ruke.


Vrchol a úpadok mykénskej moci

Približne v rovnakom čase ako bol zničený posledný palác v Knósse, začal sa rozkvet mykénskej kultúry. Už asi od roku 1450 pred Kr. vládli Mykénčania v paláce v Knósse a s minojskými kultúrnymi vplyvmi prevzali aj krétsku námornú moc. Obchodné vzťahy ich priviedli na Sicíliu, do južného Talianska, na Cyprus, do Malej Ázie, Sýrie, Palestíny a Egypta. Na gréckej pevnine existovalo v tom čase niekoľko malých nezávislých štátov, ktoré boli centrálne riadené z miestnych palácov. K najdôležitejším mocenským centrám patrili okrem Mykén ešte Pylos, Téby, Iólkos a Orchomenos. Vzhľadom na svoju veľkosť a moc zaujali okolo roku 1300 pred Kr. vedúcu pozíciu Mykény, hoci nikdy neboli hlavným mestom nejakej ríše, pretože v nich vládol zmysel pre nezávislosť, charakterizujúci Grékov historickej doby. Keď sa upevnili ich materiálne základy, začali posielať svojich vlastných vysťahovalcov do vzdialených oblastí. Tí zohrali dôležitú úlohu pri rozširovaní kultúry. V palácoch v tých časoch nájdene veľa krétskych prvkov, hoci tieto paláce postavené na vyvýšeninách veľmi často pripomínajú opevnené hrady. V tom čase vznikli nádherné šachtové hroby a rozsiahle prídavné opevnenia už existujúcich monumentálnych opevnených objektov (v Tyrinse a Mykénach). Okolo roku 1200 pred Kr. boli viaceré mykénske hrady vyplienené a ľahli popolom. V pozadí zrejme boli vnútorné nepokoje a hospodársky úpadok. O storočie neskôr sa mykénska moc definitívne rozpadla.