Začiatky osídlenia a Prešov v staroveku

Osídlenie územia dnešného Prešova a jeho okolia sa dá sledovať od staršej doby kamennej. Povodiami Torysy a Tople, bohatými na rádiolarit - kameň s dobrými štiepnymi vlastnosťami, sa už v praveku uberali lovci sledujúci mamutie stáda; dokazujú to rádiolaritové nástroje a mamutie kosti nájdené v údolí potoka Delňa (Dulová Ves, Záhradné). Pri výskume roku 1955 ich objavili archeológovia aj v časti starého Prešova zvanej Mýto a ich vek odhadli približne na 28 000 rokov. Základy trvalejšieho osídlenia Prešovskej kotliny položil ľud bukovohorskej kultúry, zaoberajúci sa roľníctvom. Zlomky keramiky, zdobenej lineárnym rytým ornamentom, časti kamenných žarnovov na obilie, rôzne nástroje a zvyšky kostí lovných a domácich zvierat, ktoré odkryli archeologické výskumy na Budovateľskej ulici, na Pavlovičovom námestí a pod Kamennou baňou v Prešove svedčia o tom, že tento ľud sídlil aj na území mesta. K najväčšiemu objavu došlo južne od ulice Červenej armády pri výstavbe Sídliska II. Okrem typickej keramiky sa tu našli základy dvadsať metrov dlhej a takmer päť metrov širokej chaty s ohniskom uprostred. Prvé roľnícke kultúry tu vystriedala na prelome tretieho a druhého tisícročia pred n. l. kultúra s kanelovanou (žliabkovanou} keramikou, a napokon ľud východoslovenských mohýl, ktorý sa v okolí Prešova (Veľký Šariš, Cemjata) zdržal len krátko a na začiatku doby bronzovej sa náhle stratil. Ďalšie stopy existencie osídlenia pochádzajú z doby bronzovej a z halštatského obdobia, približne z 18.-7. storočia pred n. l. Pri výskumoch v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch našli archeológovia pozoruhodné pamiatky po ľude s pilinskou kultúrou v Kmeťovom stromoradí, ale aj na predošlých lokalitách na Sídlisku II, pri Mýte, na Pavlovičovom námestí a pod Kamennou baňou, intenzívne obývaných na konci doby bronzovej a na začiatku halštattského ohdobia. Spolu s keramikou sa našli i bronzové predmety (prívesok a britva), železný nožík a ihlice. Pochádzali akiste z miestnej produkcie a patria k najstarším dokladom o výrobe železa na východnom Slovensku.3 Spomínané náleziská vydali svedectvo aj o nasledujúcich kultúrach. Na sklonku starého a začiatku nášho letopočtu obýval územie na oboch brehoch Torysy, na mieste Budovateľskej ulice a Pavlovičovho námestia, Pud s neskorolaténskou kultúrou. Najvýznamnejším objavom z toho obdobia bola dvojica roštových pecí na Sídlisku II so zvyškami keramiky, veľmi príbuznej s keltsko-dáckou keramikou nájdenou v Zemplíne.

V jednej z pecí sa zachoval fragment sklenej náramnice ultramarínovej farby s rôznofarebnými aplikáciami. Keltsko-dácku kultúru vystriedala na území dnešného mesta v 2. a 3. storočí przeworská kultúra z Poľska, charakteristická jednoduchou keramikou bez úch, zdobenou žliabkami a jamkami. Domáce obyvateľstvo sa práve v tom čase dostalo do styku s rímskymi provinciami, o čom svedčí nález zlatých a strieborných mincí z roku 1936 v brehu mlynského náhonu.4 Poklad rímskych mincí z Prešova patrí medzi najcennejšie dôkazy o existencii hospodárskych stykov Toryskej kotliny s rímskym impériom a súčasne zdôrazňuje jej význam ako jednej z najdôležitejších ciest do Zakarpatska. 3.-5. storočie je v histórii Prešova obdobím keramiky tzv. prešovského typu, považovaným za dedičstvo prvých Slovanov na našom území. Jeho najvzácnejším archeologickým dokladom je rozsiahla roľnícko-chovateľská osada (na dnešnej Budovateľskej ulici a Pavlovičovom námestí) so zvyškami jemnej, na kruhu krútenej keramiky, nápadne podobnej mladšej slovanskej keramike. Okrem hospodárskych objektov (pece, zásobnicové jamy} sa našli stopy po príbytkoch s kolovou konštrukciou a medzi zvyškami kostí domácich zvierat i kostené hrebene a spony, ojedinele aj železné nástroje, zbrane a množstvo železnej trosky, svedčiacej o intenzívnom hutníctve a kováčstve. Pre datovanie osady mala mimoriadny význam nájdená minca cisára Konštantína II. (337-361}. Kontinuita osídlenia v poriečí Torysy v 5.-8. storočí sa predbežne ešte nedokázala. Historické slovanské obyvateľstvo je tu bezpečne doložené až na prelome 8.-9. storočia. Významné slovanské sídliská jestvovali práve na území Prešova; v spomínaných lokalitách odkryté roľnícko-chovateľské osady s mnohými slovanskými polozemnicami sú akiste zvyškami väčšieho centra, obývaného nepretržite od 8. storočia až do mladšej doby hradištnej v 10.- 12. storočí. Predpokladá sa, že Slovania sídlili aj na terase medzi riekami Sekčovom a Torysou - na mieste dnešného jadra stredovekého mesta. Archeologické výskum svedčia o tom, že vtedajšie slovanské obyvateľstvo malo vyspelú materiálnu kultúru. Poznalo tkáčstvo a hrnčiarstvo, pluh so železným lemešom, ovčiarske nožnice, obilie sa mlelo na dvojdielnych žarnovoch. Plynulú nadväznosť počiatkov na slovanské osídlenie Toryskej kotliny potvrdzuje nielen hradištná, ale i ranostredoveká keramika.