referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Kvetoslava
Sobota, 24. októbra 2020
História Petržalky
Dátum pridania: 21.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Leea114
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 578
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.8
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 3m 0s
Pomalé čítanie: 4m 30s
 

Vývoj 5. bratislavského obvodu (Petržalka, Rusovce, Čunovo, Jarovce) je úzko spätý s Dunajom a okolitou prírodou. Potvrdzuje to petržalský erb, ktorý je symbolom splynutia života ľudí s riekou. Najstarší opis erbu je z roku 1832. Niekoľkokrát menil svoju podobu, ale základný motív, ktorý symbolizujú zelené stromy, ostal i v jeho dnešnej modernej a používanej podobe.

Prví historicky známi osadníci dnešnej Petržalky boli Nemci a neskôr Chorváti, ktorí sa tu usadili ako utečenci pred Turkami. Hoci podmienky pre život, kvalita pôdy, blízkosť rieky a lužné lesy priťahovali obyvateľov, trvalé osídlenie vznikalo veľmi pomaly. Príčinou boli časté záplavy, ktoré takmer pravidelne ničili úrodu a zatopili obydlia. V prvej polovici 18. storočia osadníci, väčšinou Nemci, ponemčení Chorváti a prvé slovenské obyvateľstvo kupovali pozemky od Pállffyovcov.

V tejto pestrej národnostnej spleti dostávalo územie a jeho časti rôzne pomenovanie. Chorvátski a slovenskí osadníci sa upriamili na meno správcu pálffyovského majetku, ktorý sa volal Petrus Zalka. Ďalšia verzia o vzniku pomenovania Petržalky hovorí, že skomolením a neskôr zľudovením tohto mena vzniklo súčastné pomenovanie Petržalka.

Strategická poloha Petržalky ju takmer predurčovala ako vhodné miesto pre budovanie vojenských táborov. V čase napoleonských vojen v rokoch 1805-1809 slúžila Petržalka ako významné územie pre Rakúšanov a neskôr pre Francúzov. V revolučnom roku 1849 táborili v chotári Petržalky ruské vojská.

V medzivojnovom období zaznamenala obec Petržalka rýchly rozvoj. Za desať rokov vzrástol počet obyvateľov viac ako trojnásobne. Výstavba Petržalky prebiehala chaoticky a mala dedinský charakter. Ochranu pred povodňami mali zabezpečiť odtokové kanály, ktoré sa vybudovali až oveľa neskôr. Okrem centrálnej časti Petržalky vznikly nové skupiny domov a vytvorili sa nové ulice. Pribudli názvy Ovsište, Kapitulský dvor, Janíkov dvor, Elýzium a iné.

V roku 1929 mesto povolilo postaviť aj v časti močaristého terénu Petržalky domy so záhradami. Z malej osady vznikla najväčšia dedina na Slovensku. V tridsiatych rokoch sa sľubný vývoj Petržalky zabrzdil. Najstaršie osídlenie Petržalky znázorňujú mapy z roku 1753 a 1763. Mapa ukazuje, že ešte v druhej polovici 18.storočia územie dnešnej Petržalky bolo sústavou ostrovov, ktoré oddeľovali dunajské ramená.

Za panovania Márie Terézie /1740-1780/ na jej pokyn sa začala od roku 1771 postupne budovať sústava hrádzí proti záplavám. Po hrádzi viedla dôležitá obchodná “kráľovská cesta“ spájajúca Bratislavu s Viedňou. Spojenie Petržalky s mestom zabezpečovali drevené pontónové mosty. Priemyselný rozvoj Petržalky úzko súvisel s rozvojom dopravy. Trvalé spojenie Petržalky s Bratislavou zabezpečoval nový železný most Františka Jozefa, ktorý vybudovali v rokoch 1891-1892.

V roku 1892 po ňom začala premávať železnica. V roku 1914 až 1938 sa železničné spojenie predĺžilo elektrickou železnicou až do Viedne. Koncom 20-tych rokov začalo pravidelné autobusové spojenie s Bratislavou. Medzi najzaujímavejšie historické pamiatky Petržalky patria: Sad Janka Kráľa, Socha básnika Janka Kráľa, pôvodná gotická veža kostola Františkánov, zvyšky vojenského táboru Gerulata a iné.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.