- séria ob-čianskych vojen v rokoch 1562 - 98, ktoré pri-viedli francúzsky štát na pokraj rozpadu. Kľú-čovým faktorom bolo šírenie francúzskeho
protestantizmu, slabá monarchia a dynastic-ké ambície významných šl'achtických rodov -Guisovcov a Bourbonovcov. Vojny navyše vyostrovala pomoc, ktorú bojujúcim stranám poskytovali zahraničné protestantské a kato-lícke mocnosti. Úsilie Kataríny Medicejskej, matky troch francúzskych král'ov z rodu Va-lois - Františka II., Karola IX. a Henricha III. - dosiahnuť náboženské zmierenie stros-kotalo s vypuknutím prvej vojny r. 1562. Po-kusy koruny, ktorá sa s pomocou guisovskej katolíckej kliky usilovala premôcť hugenotov, čiže francúzskych protestantov viedli v na-sledujúcich ôsmich rokoch k ďalším dvom vojnám. Vraždenie hugenotov počas Bartolomejskej noci r. 1572 spôsobilo d'alšiu voj-nu, ktorá sa skončila r.1576, ked' koruna pro-testantom sl'úbila slobodu vyznania.
Katolíci na to odpovedali vytvorením Ka-tolíckej ligy. Na jej čele stáli vojvoda Henrich de Guise a jeho brat kardinál lotrinský. Fi-nančne ich podporovalo Španielsko. Vojny v rokoch 1577 - 80 nemali víťaza. Uznanie ná-stupníckych práv protestantského vodcu Hen-richa Navarrského r. 1584 viedlo k vojne troch Henrichov (1584 - 89). Král' Hen-rich III. bol úplne izolovaný a prinútený vzdať sa moci v prospech Ligy. V úsilí o záchranu monarchie sa odhodlal na zúfalý čin: r. 1588 dal vojvodu de Guisa pri audiencii ubodať na smrť. V nasledujúcom roku však aj jeho za-vraždil šialený mních. V rokoch 1589 - 94 bo-joval Henrich Navarrský o trón a r. 1594 sa stal prvým francúzskym král'om z rodu Bour-bonovcov ako Henrich IV. Prestúpil na kato-lícku vieru, politikou náboženskej tolerancie obnovil v krajine pokoj a nastolil kráľovský ab-solutizmus.