STAROVEKÝ EGYPT

V starovekom Egypte sa zrodila jedna z najstarších a najvýznamnejších cilivizácií sveta. Egypťania zhotovili nádherné umelecké predmety a architektonické diela. Okolo roku 5000 p. n. l. rozvíjali hrnčiarstvo, plátenníctvo, techniku spracúvania kovov. Od rokov 2686 - 2181 p. n. l. sa venovali stavbám pyramíd, ktoré sú dôkazmi ich mimoriadneho staviteľského umenia.
Roku 3300 p. n. l. vynašli a používali vlastné obrázkové písmo - hieroglyfy.

Preddynastické a archaické obdobie

Pozdĺž Nílu, najväčšej egyptskej rieky, vznikali ešte pred 5. tisícročím p. n. l. veľké roľnícke susedské občiny. Približne okolo roku 3300 p. n. l. sa sformovali 2 kráľovstvá: Horný Egypt (údolie Nílu) a Dolný Egypt (delta Nílu). Okolo roku 3118 p. n. l. zjednotil tieto 2 kráľovstvá Meni a vybudoval v Mennofere (gr. Memfis) hlavné mesto svojho kráľovstva.

Stará ríša

Za Starej ríše (asi 2686 - 2181 p. n. l.) nastal veľký rozkvet egyptskej kultúry. V tomto období prebiehala výstavba pyramíd, ktoré faraónom slúžili ako hrobky. Prekvital diaľkový obchod, na východ až po územie dnešného Libanonu a smerom na juh až do Puntu (Somálsko). Vojaci chránili hranice a obchodné cesty. Remeselníci zhotovovali umelecké predmety, učenci určovali podobu písma, venovali sa astronómii, medicíne a matematike. Ku koncu tohto obdobia rástla moc nomarchov (správcov provincií) na úkor ústrednej moci. Obdobie, ktoré po ňom nasledovalo, dostalo pomenovanie Prvé medziobdobie.

Stredná ríša

Mentuhotepovci, nomarchovia z Téb, získali prevahu a Egypt opätovne zjednotili. Stali sa zakladateľmi Strednej ríše (asi 2040 - 1633 p. n. l.). Počas tohto obdobia Egypt sa zmocnil časti Núbie (Sudán) a vystaval mohutné pevnosti na ochranu svojich hraníc.
Potom nasledovali nájazdy Hyksósov, ktorí sa zmocnili Dolného Egypta.
Väčšina Stredného Egypta bola donútená platiť im tribút a iba najjužnejšia časť Strednej ríše si udržala nezávislosť.

Nová ríša

Tébskym kráľom sa často podarilo vyhnať Hyksósov a opäť zjednotiť Egypt do Novej ríše (asi 1576 - 1085 p. n. l.). Dejiny Novej ríše sa spájaú s vládou dobyvačných faraónov. Egypt dosiahol vrchol svojej moci. Po dôkladdnej reorganizácii dobyvačná armáda získala nové územia. Hranice ríše siahali od 4. kataraktu na Níle až po Mezopotániu.

Väčšina našich poznatkov o starovekom Egypte sa spája s existenciou Novej ríše. Faraónov namiesto do pyramíd pochovávali v hrobkách vytesaných do skál v údolí, ktoré dostalo pomenovanie Údolia kráľov. Hrobky boli nádherne zdobené nástennými maľbami a vybavené nábytkom a šperkami. Najvýznamnejšími vládcami tohto obdobia boli:

Hatšepsovet, faraónka (1490 - 1469 p. n. l.);
Amenhotep IV., resp. Achnatom (1364 - 1347 p. n. l.), zakladeteľ kultu jedného boha (Atona); najväčší faraón - dobyvateľ Ramesse II. (1289 - 1224 p. n. l.), veľký dobyvateľ, ktorý vládol 65 rokov.

Neskoré obdobie

Približne od roku 1085 p. n. l. nastáva úpadok egyptskej moci. V nasledujúcich obdobiach Egypt obsadili Núbijčania a Peržania. Roku 332 p. n. l. sa stal súčasťou ríše Alexandra Veľkého a neskôr, roku 30 p. n. l. súčasťou Rímskej ríše.