Bitka pri Kursku
Posledný významnejší úspech na východnom fronte dosiahli Nemci v marci roku 1943. V bitke pri Charkove zastavili a zničili silné jednotky Červenej armády a opäť dobyli niektoré územia, ktoré stratili po ústupe po porážke pri Stalingrade. Front sa na prechodný čas stabilizoval a obe strany uvažovali, čo ďalej. Väčšina nemeckých generálov navrhovala aktívnu obranu, pri ktorej by využívali lepšie manévrovacie schopnosti nemeckej armády. Chceli tak Červenú armádu najprv vyčerpať a zaútočiť iba v prípade mimoriadne priaznivých okolností. Druhou možnosťou bolo zaútočiť na nechránený výbežok okolo mesta Kursk. Ruské vojská tu na kúsku frontu postúpili hlboko do Nemcami ovládaného územia a spoločný útok zo severua juhu by celkom logicky znamenal obkľúčenie a zničenie veľkých ruských jednotiek, ktoré výbežok preplnili.
Tak Hitler, OKW aj velitelia skupín nemeckých armád dospeli k názoru, že práve pri Kursku môžu náležite odplatiť Rusom Stalingrad. Napriek pochybnostiam tak vodca vydal príkaz zaútočiť na Kursk. Dátum útoku sa však stále odkladal, a to
pravdepodobne rozhodlo. Namiesto prekvapenia Nemci napochodovali do pasce. Jeden z najvýznamnejších ruských špiónov Rudolf Rössler, pôsobiaci vo Švajčiarsku, už na začiatku roku varoval pred pripravovanou nemeckou ofenzívou v kurskom
oblúku. Moskva po predchádzajúcich dobrých skúsenostiach Rösslerovi uverila, zistili to aj od zajatého nemeckého ženistu. Ako dni ubiehali, blížilo sa leto, čo čoraz viac potvrdzovalo, že rozhodujúce udalosti tohto vojnového roku sa naozaj odohrajú v
kurskom oblúku. Svedčilo o tom obrovské sústreďovanie nemeckých vojsk, najmä tankových a motorizovaných divízií a útvarov, a tiež aktivita nemeckej Luftwaffe na priestory budúceho bojiska. Nálet na Kursk bol posledným hromadným náletom Luftwaffe do tyla sovietskych vojsk vo vojne.
Po niekoľkonásobnom odložení začiatku operácie "Zitadelle" napokon OKW rozhodlo, že sa začne 5. júla o 3. hodine ráno. Sovietske velenie sa čoskoro dozvedelo nielen deň, ale aj hodinu začiatku. Velenie ruských frontov, Stredného, ktorému velil
armádny generál K. K. Rokossovskij a Voronežského pod velením armádneho generála N. F. Vatutina venovala hlavnú pozornosť upevňovaniu obrany a vytváraniu záloh. Vo vnútornej strane oblúku vybudovala niekoľko po sebe idúcich línií poľných opevnení, zákopov, protitankových prekážok a delostreleckých batérií. Ich súčasťou boli aj sovietske tanky, ktoré zakopali až po vežu do zeme. Upevňovali sa najmä predpokladané smery hlavných úderov nemeckých vojsk a vylučovali sa možnosti vlastného obkľúčenia. Odhodlanie ubrániť vlastnú zem bolo priam nezlomné (na opevňovaní sa podieľali aj občania kurskej oblasti a
mnoho žien), čo mali nasledujúce dni potvrdiť.
V noci pred začatím útoku bolo v nemeckých jednotkách prečítané Hitlerovo vyhlásenie k vojsku zo 4. júla: "Začínate dnes veľkú útočnú bitku, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na priebeh celej vojny. Vaše víťazstvo celý svet ešte viac ako kedykoľvek predtým presvedčí o márnosti akéhokoľvek odporu proti nemeckej brannej moci. Mohutný úder ktorý dnes ráno dopadne na sovietske armády, musí nimi až do základov otriasť. Musíte si uvedomiť, že na výsledku tejto bitky môže závisieť všetko."
Hitlerovci len horko-ťažko začali útok 5. júla s trojhodinovým oneskorením. Takto sa teda začala bitka na Kurskom oblúku. Keď sa nemecká pechota a tanky vrhli na pásmo 13. armády generála M. P. Puchova a priľahlé krídla 48. a 70. armády generálov P.
L. Romanenka a I. V. Galanina, zdalo sa, že niet sily ktorá by ich zastavila: 9 divízií, z toho 2 tankové a tiež 7 oddielov samohybných diel, plus tankový prápor sa dralo na sovietsku obranu v šírke 40 kilometrov. Cieľom bolo zastrašiť, rozdrviť a zničiť všetko čo sa postaví do cesty. Prvý deň útoku severné zoskupenie postúpilo iba o 6 - 8 km a vôbec sa im nepodarilo prelomiť obranu sovietskych vojsk. V OKW nastalo rozčarovanie, Hitler zúril a tak maršal Kluge nasadil všetky zálohy, ktoré mal.
