Tanková bitka pri Prochorovke, dedinke o ktorej ľudia okrem Bielgorodskej oblasti iba sťažka vedeli, sa pre Nemcov skončila katastrofálne: stratili okolo 400 tankov iba za jediný deň a nemali ich čím nahradiť. Generálplukovník Heinz Guderian, generálny inšpektor nemeckého tankového vojska neskôr napísal: "Stroskotaním operácie "Zitadelle" sme utrpeli rozhodujúcu porážku."  (História potvrdila že nemecké tankové vojsko už nikdy nedosiahlo "predkurskú" slávu a lesk.)

Mansteinovo vojsko začalo na širokom fronte ustupovať a zväzky Voronežského frontu, hoci v dlhých obranných bojoch tiež veľmi vyčerpané, vstúpili do prenasledovania. V noci na 19. júla bol do bojov zasadený Stepný front generálplukovníka I. S. Koneva. A tak sa už naplno začala rozvíjať druhá etapa bitky pri Kursku, zo strany sovietskych vojsk útočná. Už po prvej etape sa táto bitka začlenila k najväčším: na oboch stranách sa jej zúčastnilo vyše 2,5 milióna ľudí, 37 800 diel a mínometov, 8 000 tankov a samohybných diel a 6 000 lietadiel. Vojsko Stredného a Voronežského frontu Červenej armády zmarilo pokus hitlerovského velenia na svoje obkľúčenie a zničenie, čo bol hlavný cieľ operácie "Zitadelle". Útočná stratégia Nemecka už v prvej etape utrpela obrovský krach po prvý krát v druhej svetovej vojne.

Najväčší úspech dosiahlo vojsko Brianskeho frontu 5. augusta, keď po dvojdenných krutých bojoch oslobodili mesto Oriol, takmer dva roky trpiace pod fašistickou nadvládou. V rovnaký deň Stepný a Voronežský front oslobodili Belgorod. Útok sovietskych vojsk na oriolskom smere sa rozvíjal až do 18. augusta, keď jednotky narazili na nové, vopred pripravené pásmo nemeckej obrany nazvané "Hagen" (Ohrada). Operácia Kutuzov trvala 37 dní a sovietske jednotky v nej postúpili až o 150 km a vytvorili si
predpoklad na neskoršie oslobodenie Bieloruska. V čase bitky pri Kursku vošiel boj partizánov do dejín ako "Bitka o koľaje", keďže neraz znemožnili železničnú prepravu a odčerpávali nemecké sily ktoré tak nemohli byť použité na fronte.

Operácia "Rumenciev" na belgorodskom smere vyvrcholila 23. augusta oslobodením 2. najväčšieho mesta Ukrajiny - Charkova. Počas troch týždňov útoku sovietske jednotky postúpili o 140 km, v pásme širokom 300 km a vytvorili si podmienky na oslobodenie celej ľavobežnej Ukrajiny, vrátane hlavného mesta Kyjeva. A to sa malo stať ešte toho roku. Oslobodením
Charkova sa skončila bitka pri Kursku, ktorá svojím rozsahom, intenzitou a výsledkom patrí medzi najväčšie bitky druhej svetovej vojny, hoci trvala iba necelé dva mesiace. Na oboch stranách sa bitky zúčastnilo vyše 4 milióny ľudí, viac ako 69 000 diel a mínometov, vyše 13 000 tankov a samohybných diel a okolo 12 000 bojových lietadiel. Na nemeckej strane bolo do bitky zasadených 43% všetkých divízií na sovietsko-nemeckom fronte. V bitke zmarila Červená armáda nádeje vojensko-politického vedenia Nemecka na úspech operácie "Zitadelle" a tým aj nádeje na "konečné víťazstvo". V bojoch Nemecko stratilo asi pol milióna vojakov, 1 500 tankov, 3 000 diel a vyše 3 700 lietadiel. Tieto straty už nikdy nedokázalo nahradiť.

A tak, J. V. Stalin mal nepochybne pravdu keď povedal: "Ak bitka pri Stalingrade bola predzvesťou súmraku nemeckej fašistickej armády, bitka pri Kursku ju postavila pred katastrofu."