Keď však Avari boli pod hradbami Konštantínopola na začiatku 7. stor. porazení začali sa proti nim búriť aj slovanské kmene z Dunajskej kotliny. Tento odboj sa začal v roku 623 a viedol ho franský kupec Samo. Slovania Avarov porazili a za vládcu si ustanovili Sama, ktorý panoval 35 rokov. Po jeho smrti sa Slovania znova dostali pod nadvládu Avarov. Roku 790 začal K. V. s Avarmi vyjednávať. Nedohodli sa však na spoločných hraniciach, čo viedlo k vojne. Frankovia napokon Avarov porazili. Rozpad Avarskej ríše na konci 8. stor. umožnil veľký rozvoj Slovanov. Vznikla Veľkomoravská ríša. Veľké rozšírenie Franskej ríše si vynútilo reformu a jej správy. Keďže v okrajových územiach bolo stále treba dodržovať mier, boli rozdelene na vojensko – správne jednotky – marky. Na čele stal markgróf (alebo vojvodca)


KAROLÍNSKA RENESANCIA

Správa štátu si vyžadovala vychovať vrstvu ľudí, ktorých možno označiť ako štátna byrokracia. Ich úlohou bolo zvládnuť písomný styk a písomnú evidenciu. K. V. podporoval zakladanie škôl pri jednotlivých kláštoroch a biskupstvách. V jednej z jeho škôl vyučoval anglosaský mních Alkuin. V ríši existovala skupina vzdelancov, ktorí prepisovali diela z antickej literatúry. Preto sa vžilo pomenovanie pre dobu K. V. karolínska renesancia. Z tzv. karolínskej minuskuly, pozostávajúcej z malých písmen, latinka – písmo, ktorým sa dodnes píše. K. V. presadzoval vojenskú povinnosť pre všetkých slobodných obyvateľov ríše. Mnohí sa dobrovoľne vzdávali svojho slobodného postavenia a vstupovali do lénneho vzťahu k feudálom. Stavali sa vazalmi. Tým sa zvyšovala moc feudálov a stavali sa nezávislý od kráľa. Naopak, kráľ sa staval závislým od šľachty. Významné postavenie nadobudli najmä grófi.

FRANSKÁ RÍŠA PO SMRTI K. V.

Po jeho smrti sa ukázalo, že je nemožné udržať takú veľkú ríšu. Karolov nástupca Ľudovít Pobožný (814 – 840) vydal nástupnický poriadok – zákon o jednote ríše – Ordinato Imperii (817) v roku 840 Ľ. P. zomrel. Jeho synovia uzavreli tzv. verdunskú zmluvu (10. augusta 843). Karol Holý získal územie západne od Rýna (Francúzsko), oblasť východne od Rýna získal Ľudovít Nemec (neskoršia Nemecka ríša), a Porýnsko so severným Talianskom i s cisárskym titulom dostal Lotar, najstarší syn. Ich štvrtý brat medzičasom umrel. Ríša sa rozpadla na 3 časti. Boje však pokračovali a Lotarova ríša v nich zanikla.


SLOVANIA

Slovanské kmene, ktoré prekročili dolný Dunaj, postupne obsadili skoro cely Balkán aj s Dalmáciou a Istriou. Táto vrstva sa označuje ako južní Slovania. Vytvorili sa aj samostatné štáty. Prvý z nich bol Bulharsky štát. Vyvinul sa koncom 7. stor. spojením slovanského kmeňového zväzu s turkotatárskymi kočovnými Bulharmi. Najväčší rozmach dosiahol bulharsky štát za vlády Simeona (893 – 927). Roku 917 sa Simeon vyhlásil za „cára Bulharov Romejov“. Významné je pôsobenie žiakov Cyrila a Metoda. Žiaci Kliment a Naum priniesli z Veľkej Moravy hlaholiku, ktorú zdokonalili (cyrilika). V roku 894 sa cyrilika stala oficiálnym štátnym písmom.

Po smrti cára Simeona v roku 927 nastáva postupne oslabovanie Bulharska. Nakoniec Byzantsky cisár Basileos II. Bulharobijca v roku 1018 definitívne porazil Bulharsko. Kmene východných Slovanov rozšírili do 6. stor. svoje sídla na východ, na sever a na juh k dolnému Dunaju. Východní Slovania vytvorili významný včasnostredoveký štát – Kyjevskú Rus.


KYJEVSKÁ RUS

Na prastarej obchodnej ceste ležali dve významné strediska: Kyjev a Novgorod. Prenikali sem skupiny Variagov. Jednu takúto skupinu viedol knieža Rurik. Pred rokom 830 sa zmocnil Novgorodu. Časť Rurikovej družiny sa odtrhla a zmocnila sa Kyjeva (okolo roku 350). Okolo roku 882 novgorodsky knieža Oleg ovládol aj Kyjev a presunul tam ťažisko svojej moci. Roku 988(989) prijal vtedajší kyjevsky knieža Vladimír kresťanstvo z Byzantskej ríše. Najväčšiu moc dosiahla Kyjevská Rus za panovania kniežaťa Jaroslava Múdreho. J. M. podporoval kresťanstvo. Dal zostaviť zbierku obyčajového práva – Ruská pravda. Nájazd Mongolov (Tatárov) v roku 1240 zapríčinil rozpad staroruského štátu.