Napoleon bol presvedčený, že vinu za jeho bezdetné manželstvo nesie Jozefína a začal uvažovať o rozvode. Jozefína aj naďalej neprestáva s teatrálnymi vzdychmi a hraným omdlievaním, presvedčená, že Napoleonovi sa páči jej slabosť a jemnosť. Pred Napoleonom nikdy neskrýva svoje kozmetické tajomstvá, aby videl, ako sa kvôli nemu snaží: ráno vaňa, raz do týždňa manikúra, dvakrát do mesiaca pedikúra. Všetky krémy, pomády, balzamy, ktorých sa dotýkal, boli dôkazom toho, ako veľmi sa Jozefína kvôli nemu snaží... Nepomohlo. Napoleon sa s ňou nakoniec v roku 1809 rozviedol, aby si vzal za manželku Máriu Lujzu, dcéru rakúskeho cisára. Jozefína sa po rozvode odsťahovala do zámku Malmaison pri Paríži, kde žila spoločenským životom. Finančne ostala závislá od cisára. Jeho porážky pri Waterloo sa nedožila, v roku 1814 zomrela na infekciu. Mala päťdesiatjeden rokov. Pre Napoleona navždy ostala najdôležitejšou ženou v živote.


Mária Walewska

Pochádzala z urodzenej ale chudobnej poľskej rodiny. Ako 16- ročnú ju rodičia vydali za oveľa staršieho grófa Athenasiusa Walewskeho. Necelé dva roky, v roku 1806, po jej svadbe vstúpili Napoleonove vojská do Poľska. Vtedy bol vo Varšave usporiadaný bál na jeho počesť a stretol sa tam s 18- ročnou pôvabnou Máriou, manželkou takmer 70- ročného grófa. Napoleon ju okamžite začal bombardovať ľúbostnými dopismi. Lenže ona ho odmietla. Názor zmenila až na nátlak poľskej šľachty, ktorá dúfala, že Mária „osobne“ Napoleona ovplyvní natoľko, aby dal Poľsku vytúženú samostatnosť. Nestalo sa a Mária odišla s Napoleonom do Francúzska. Ich pomer bol vášnivý avšak idylka bola prerušená, keď Napoleon dal rozkaz svojej armáde na ťaženie do Eylau.

V máji 1810 mu porodila syna Alexandra, ktorého tolerantný gróf Walewski krátko pred smrťou uznal za svojho. Napoleon si tak potvrdil, že vinu za neplodnosť jeho manželstva nesie Jozefína. Preto začal vážne uvažovať o rozvode a novej manželke. Mária Walewska sa s Napoleonom ešte viackrát stretla priamo vo Francúzsku, spriatelila sa dokonca s Jozefínou. A keď sa ocitol po svojom páde vo vyhnanstve na Elbe, istý čas tam bola s ním. Pre samotnú Máriu Lujzu bol už jej manžel minulosťou. Mária Walewska sa neskôr ešte raz vydala, ale zomrela predčasne už v roku 1817, Napoleon až o štyri roky neskôr. A ich syn? Stal sa ministrom zahraničia vo vláde Napoleonovho synovca, čiže Napoleona III.


Mária Luisa Habsbursko- Lotrinská

Po skončení manželstva s Jozefínou francúzsky agenti sa začali pozerať po vhodnej dáme, ktorá by Napoleonovi porodila syna, ale tiež priniesla do domu vznešený pôvod. Po tom, čo stroskotali pytačky s ruskou veľkokňažnou, bola navrhnutá arcivojvodkyňa Mária Luisa z rodu Habsburgovcov, dcéra rakúskeho cisára Ferdinanda I. Rakúske vojská už niekoľkokrát podľahla Napoleonovej Grande Armée, preto sa rakúsky cisár podporovaný Metternichom (považuje sa za sprostredkovateľa tejto svadby) rozhodol svoju dcéru za Korzičana vydať. Svadba Márie Luisy a Napoleona I. sa uskutočnil 1. apríla 1810 v Louveri. 20. marca 1811 porodila Mária Luisa Napoleonovho syna Napoleona Františka Karla Jozefa, prezývaného Orlík. Príliš sa o neho však nestarala a chlapec vyrastal na dvore svojho dedka- cisára Ferdinanda I. Po Napoleonovom páde a Viedenskom kongrese sa stala Mária Luisa vojvodkyňa talianskych štátov Parmy a Piacenzy. Ešte dvakrát sa vydala, prvýkrát za grófa Adama Neipperga, druhýkrát za grófa de Bombelles.