Senica

SENICA

Leží na rozhraní Záhorskej nížiny a Myjavskej pahorkatiny na Teplici pravostrannom prítoku rieky Myjavy. Okolie bolo osídlené od doby kamennej. Pravdepodobne tu žili pravekí lovci mamutov. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1217. Obec so starým slovanským osídlením ležala na vtedy významnej Českej ceste, ktorá viedla priamo stredom obce. V roku 1396 dostala mestské privilégiá a jarmočné právo. Ďalšie privilégiá dostala v roku 1419, právo konať trhy, oslobodenie od mýta a tridsiatku.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, remeslami (najstarší bol cech súkenníkov) a obchodom. Postupne aj vďaka rozsiahlym privilégiám získalo hospodársku samostatnosť a stalo sa remeselníckym a obchodným mestom. V 19. storočí tu pracovala sladovňa, továreň na cukríky, liehovar, likérka, cukrovar. Vznikla prvá senická banka. V 19. storočí bola jedným z centier slovenského národného a kultúrneho života.

Po roku 1918 vystavali továreň na výrobu syntetických vlákien. V tradíciách jej výroby pokračuje podnik Slovenský hodváb, v Senici je aj známa potravinárska výroba. V meste žili známe osobnosti: Pôsobil tu spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský, spisovateľ a spoluzakladateľ Matice slovenskej Viliam Paulíny-Tóth, politik Štefan Fajnor, básnik Pavol Országh-Hviezdoslav, kníhtlačiar Ján Bežo. Narodil sa tu maliar Ján Mudroch. Chotár mesta bol osídlený kontinuitne od neolitu. Obec s osídlením z veľkomoravských čias sa spomína v roku 1256, patrila hradu Hlohovec, od polovice 14. storočia hradu Branč. V roku 1394 získal brančské panstvo Stibor zo Stiboríc. V tomto období (1396) získala Senica od Stibora mestské výsady a v roku 1419 od kráľa Žigmunda trhové privilégium a oslobodenie od platenia mýt a tridsiatkov v celom kráľovstve.

V roku 1549 bola v Senici zriadená tridsiatková stanica. V čase protireformačného ťaženia v roku 1673 sa domáci obyvatelia vzbúrili proti násilnej rekatolizácii za čo bolo mestečko spustošené cisárskymi vojskami. V roku 1715 mala Senica 86 domácností. V roku 1720 bola Senica počtom obchodníkov a remeselníkov na treťom mieste v župe. Vyvinutá bola domáca výroba súkna.
V roku 1828 tu bolo 379 domov a 2658 obyvateľov. V roku 1872 bola založená Prvá senická banka, bol tu cukrovar, sladovňa, továreň na cukríky, liehovar a likérka. Časť obyvateľstva sa zaoberala poľnohospodárstvom.


Historické a kultúrne pamätihodnosti

V Senici sa zachovala kaplnka pôvodne gotického kostola a rímskokatolícky kostol z roku 1631, ktorého interiér pochádza prevažne zo 17. storočia, evanjelický kostol z roku 1783 s neskôr dostavanou vežou. V neskorobarokovom kaštieli z roku 1760 sídli Záhorská galéria. Z ďalších zaujímavostí sú to pomník a pamätník povstalcov z rokov 1848 – 1849 a židovská synagóga z roku 1864 – 1866, barokové a empírové náhrobníky na židovskom cintoríne. V našom okolí sa nachádzajú aj kúpele.

Kúpele Smrdáky

Na juhozápadnom Slovensku, uprostred malebného Záhoria, neďaleko slovensko-moravského pomedzia nachádzajú sa malé, no svojím liečebným významom dôležité kúpele Smrdáky. Ležia uprostred pahorkatého kraja v nadmorskej výške 241 m na úpätí výbežkov Bielych Karpát, v dolinke otvorenej na juh, ktorú na severozápade i severovýchode lemujú pahorky s ovocnými sadmi.