Olympijské hry boli najstaršie a najvýznamnejšie zo všetkých hier pre Grékov. Konali sa každé štyri roky, spravidla v júli alebo auguste. Každý, kto sa chcel účastniť hier musel spĺňať štyri podmienky:

1. pretekár musel byť Grék a slobodný človek príslušný do daktorého mesta. Negrékom, t.j. barbarom a otrokom bola účasť zakázaná, ženám takisto.
2. nesmel sa previniť ťažkým zločinom a nesmela na ňom spočívať kliatba.
3. musel sa 10 mesiacov na hry pripravovať a úspešne absolvovať tréning v Élide.
4. nesmel byť občanom štátu, ktorý bol pre porušenie ekecheire vylúčený z hier.

Na hrách sa mohli zúčastniť všetci slobodní Gréci bez rozdielu. Králi a vládcovia tak ako pastieri. Iné je, či si to mohli dovoliť. Pokiaľ boli chudobní a mali nádej na úspech, ich výdaje platil štát z ktorého pochádzali. Divákmi mohli byť aj cudzinci a otroci, ale opäť iba muži. Ženám sa samotný prístup do Olympie nezakazoval, len sa nesmeli na hry pozerať. Každé štyri roky si tam usporadúvali vlastné hry a vždy sa dbalo na to, aby sa ich termín neprekrýval s dátumom mužských hier. Jedna žena smela a dokonca aj musela byť na mužských hrách. Bola to kňažka bohyne Démétér, ktorú volili osobitne na každú olympiádu.

Olympijské hry mali spočiatku iba jednu disciplínu: jednoduchý beh (dromos) na dĺžku jedného štadióna (197,27m). Pretekári bežali nahí a bosí po povrchu posypanom pieskom. Na 14. hrách zaviedli druhú disciplínu: dvojitý beh (dolichos) na dĺžku dvoch štadiónov. A od 33. hier boli disciplíny:

1.beh na 4.2km
2.zápasenie
3.päťboj
4.skok do diaľky
5.hod diskom a oštepom
6.preteky záprahov

Zaraďovanie nových disciplín a zvyšovanie počtu pretekárov malo za následok predlžovanie hier. Najskôr trvali jeden deň, neskôr sa predĺžili na päť dní. Z celkového času čo trvali olympijské hry pripadala iba polovica na športové súťaže. Druhú polovicu vypĺňali rozlične obrady na počesť bohov.

Aký význam pripisovali Gréci olympijským hrám je zrejmé z toho, že titul olympionika (t.j. olympijského víťaza, nie len účastníka hier) hodnotili ako najvyššiu poctu, ktorú mohol muž dosiahnuť. Jeho návrat do rodného mesta sa vyrovnal podľa Cicera rímskemu triumfu, slávnostnému vjazdu vojvodcu po víťazstve vo významnej vojne do Ríma. Po celý život bol stredobodom pozornosti a úcty občanov, a ak o to stál mohol dostať ubytovanie a stravovanie z verejných prostriedkov. Mal právo, nepriznávané vždy ani panovníkom, aby si dal zaživa postaviť sochu v Altide; keď zvíťazil tri razy mohla mať jeho podobu. Ináč jeho jedinou odmenou ktorú v Olympii dostal bol veniec z listov posvätnej olivy, zasadenej vraj Héraklom.

Z gréckej požiadavky kalokagathie vyplývalo, že pri úsilí o dosiahnutie telesnej zdatnosti sa nemalo zabúdať na výkony ducha a umu. Okrem toho, že Heródotos tu čítal kapitoly zo svojich Dejín, Empedoklés svoje básne, Áetion tu vystavoval svoje obrazy a mnohí iní tu predvádzali svoje talenty, tak sa tu schádzal celý hellénsky svet. Olympijské hry umožňovali Grékom aby si upevňovali staré priateľstvá a nadväzovali nové, riešili si vzájomné spory a oficiálne delegácie gréckych štátov tu dojednávali zmluvy. Počas trvania olympijských hier platila v celom Grécku ekecheira (t.j. všeobecne platný mier). Ten štát, ktorý porušil posvätnú ekecheiru, bol automaticky vylúčený z hier. Nik nesmel vstúpiť na pôdu Olympie so zbraňou v ruke.

O priebeh hier sa starali hellanodíkovia, priami podriadení élidskej vláde. Boli zároveň sudcami, vyhlasovateľmi víťazov, strážcami posvätného mieru, určovali presný termín hier, trestali previnilcov voči pravidlám, ich rozhodnutia boli nemenné a vždy museli byť spravodlivé. Hry sa začínali i končili obetami pri Diovom oltári, ktorý stal na posvätnom okrsku Olympie- Altide. Kedysi bola ohraničená hradbami s piatim bránami. Ďalej tu stál symbolický Pelopov hrob, za ním Filippeion, Hérin chrám (najstarší chrám na gréckej pôde), pokladnice dvanástich gréckych štátov, pokutové sochy (tie museli postaviť štáty, ktorých hráči porušili prísahu o čestnom boji- počas 1200 rokov sa to stalo iba šesťkrát), Diov chrám (postavil ho Libón z Élidy, Feidias preň vytvoril slávnu Diovu sochu), podľa Plinia tu stálo 3000 sôch. V Olympii sa nachádzali gymnáziá, palaistry, kúpele, bazény, hotel pre oficiálnych hostí, štadión- bežecká trať, hipodróm- dráha pre konské štvorzáprahy.

Najlepšou ilustráciou o priebehu olympijských hier sú sochy s veľkou umeleckou hodnotou či už od anonymných autorov, alebo od autorov svetového mena. V origináloch sa nám zachovalo len asi 10 sôch, ostatné poznáme z rímskych kópií. K tým najslávnejším patria napr. dielo Myróna: Diskobolos; Polykleita: Diskoforos- atlét nesúci disk, Doryforos- atlét nesúci oštep, Diadúmenos- atlét uväzujúci si stužku; ďalej diela Lýsippa: atlét čistiaci sa škrabadlom, atlét natierajúci sa olejom. Rôzne súťažné disciplíny sú zobrazené na keramike, ktorej sa našlo všade hojnosť a podáva nám obraz toho, ako jednotlivé disciplíny prebiehali.

V mnohých prípadoch sa pletie Olympia s Olympom. Hora Olymp(os) leží na severe starovekého Grécka, na hranici z Macedóniou, zatiaľ čo Olympia na severozápade Peloponézu. Podľa tradície na Olympe sídlili hlavní grécki bohovia a v Olympii sa pôvodne uctievala bohyňa zeme Gaia, neskôr hlavne najvyšší boh Zeus, ale najstarší v Olympii zistený chrám bol zasvätený Hére.

Hry založil vraj Hérakles po návrate Argonautou z Kolchidy, aby sa na nich schádzali na preteky zdatnosti a upevňovania priateľských vzťahov. Podľa inej verzie ich založil na počesť svojho víťazstva nad kráľom Augeiom. Podľa ďalšej ich založil Héraklov potomok Oxylos. Za zakladateľa považujú mýty aj dobyvateľa Peloponézu Pelopa, syna kráľa Tantala. Podľa archeologických nálezov Olympia existovala ako kultové stredisko už od Mykénskych čias.