Prvou zmenou bolo odpustenie všetkých dlhov aténskych občanov a zakázal v budúcnosti trestať dlhy vzatím do otroctva. Solón rozdelil obyvateľstvo do štyroch majetkových tried a podľa nich rozdelil aj politické práva. Reformy platili až do roku 567 pnl. Ale Peisistratos s podporou roľníkov dobyl v roku 560pnl Akropol a stal sa tyranom. Jeho politickým oponentom sa dvakrát podarilo Peisistrata z Atén vyhnať. V roku 547 však s konečnou platnosťou získal v Aténach moc. Zabavil majetok opozičných aristokratov a väčšinu rozdelil medzi bezzemkov.

Peisistratos položil základy neskoršiemu hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju Atén. Jeho samovláda tiež znamenala výrazné oslabenie aristokratickej vrstvy, čo umožnilo postupný vznik aténskej demokracieZomrel v roku 528 a po jeho smrti nastúpil do čela štátu jeho syn Hippias (527-510 p. n. l.). Po nepodarenom povstaní zaviedol v štáte teror. V roku 510 pnl bol nakoniec tyran Hippias zvrhnutý povstaním, ktoré viedol Kleisthenes, ktorý uskutočnil novú reformu ústavy v roku 508 pnl. Táto ústava mala demokratickejší charakter. Celý štát rozdelil na 10 fýl a každá fýla si zvolila jedného úradníka – stratéga. Spomedzi stratégov bol zvolený hlavný stratég, ktorý zodpovedal za vývoj v štáte.

Demokracia v Aténach dosiahla vrchol za Perikla. Od roku 461 pnl stál na čele aténskeho štátu vo funkcii prvého stratéga. Za jeho vlády boli dovŕšené demokratické reformy. Najväčší vplyv mal v rokoch 443-429 pnl kedy bol každý rok zvolený za nového stratéga.


Sparta:

Vznikla na JZ časti Peloponézu. Obyvatelia, ktorí sa sem prisťahovali zotročili pôvodné obyvateľstvo. Sparta bola oligarchický štát-na jeho čele stáli 2 králi a mali poradný orgán-gerúziu (rada starších). Činnosť kráľov kontrolovali efori a spartský občania sa schádzali na ľudových zhromaždeniach, kde vyslovovali súhlas alebo nesúhlas s predkladanými návrhmi. Politické práva mala len menšina občanov, nemali ich napríklad ženy, deti, otroci ani cudzinci.

Sparťania žili veľmi striedmo a skromne a už od mladosti sa venovali športovému a vojenskému výcviku. Už od 7 roku boli chlapci odobraní rodičom a vychovávani v družinách, kde sa učili narábať so zbraňami(dokonca aj dievčatá).Práve preto mali Sparťania najlepšiu pešiu úpechotu v Grécku.Vojaci mali na sebe tažké brnenie, používali meče a oštepy.


Vojny:

Trójska vojna – najslávnejší vojenský konflikt medzi maloázijským mestom Trója a Achájcami. Jeho priebeh opísal Homér vo svojich eposoch ilias a odysea.Trvala v rokoch 1194 až 1184 pnl. Príčinou vojny bol údajne únos manželky spartského kráľa Menelaa, ktorý požiadal o pomoc svojho brata, mykénskeho kráľa Agamemnona. Trója vzdoruje 10 a potom kráľ Odyseus z Itaky použije lesť-dreveného koňa a Trója padne.

Grécko-prezské vojny- bolo to niekoľko vojen v ktorých museli Gréci bojovať za svoju slobodu a nezávislosť.Vojna začali lebo koncom 6.stor.pnl peržania rozšírili svoj vplyv do Malej Ázie, kde boli grécke mestské štáty. V roku 512 pnl perzský kráľ Dareios podnikol neúspešnú výpravu proti skýtom ale využil príležitosť a ovládol Tráciu a na jeho stranu sa pridalo aj niekoľko vladárov gréckych mestských štátov.Niektoré sa ale proti Prezskej nadvláde vzbúrili a Atény spolu s niekoľkými štátmi im poskytli pomoc, teda Dareios I začal vojnu proti materskému grécku.Tieto vojny ale skončili neúspechom a peržania v roku 449 pnl s nimi uzavreli mier a uznali ich nezávislosť.

Pelopónezska vojna- boli to vojny medzi Aténskymi námorným spolkom a Peloponézským spolkom. Na čele týchto spolkov stáli dve veľmoc Atény a Sparta. Tieto vojna trvali od r.431 pnl do r 404 pnl.

Po pelopónezskej vojne mala Sparta v Grécku najväčší vplyv a vynútila si v Aténach zmenu ústavy ale už v roku 403 pnl bola v Aténach obnovená čiastočná demokracia.V rokoch 395 až 371 pnl prebiehla tzv Korintská vojna medz Spartou a Aténami zjednotenými s Tébami,Argom a Korintom a znamenala koniec spartskej nadvlády v grécku.

Helenistické grécko- V 4 stor. pnl sa macedónsky kráľ Filip II snaží získať nadvládu v celom Grécku a zjednotiť ho.Prvý väčší úspech zaznamenal v roku 338 pnl v bitke pri Chaironei a začal proces zjednocovania.Avšak filipa II zavraždili na svadbe svojej dcéry a na trón nastupuje jeho 18 ročný syn Alexander, ktorý svojimi výbojmi vytvoril najväčšiu ríšu vtedajšieho sveta. Po jeho smrti získali moc v ríši jeho velitelia, lebo nezanechal priameho nástupcu a ríša sa pomaly rozpadávala.


Náboženstvo:

Gréci mali niekoľko bohov medz najvýznamnejších patrili

Zeus-vládca neba a zeme a otec všetkých bohov aj ľudí
Poseidón-vládca mora
Hádes-boh podsvetia
Ares-boh vojny
Athéna-bohyňa múdrosti
Hermes-boh obchodu a proroctva, tiež posol bohov