Starovek

Starovek je označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písma alebo založením prvých štátov a končí pádom Západorímskej ríše v roku 476 nl. Tento pojem však nie je ohraničený len časovo, ale aj priestorovo, pretože prvé štáty nevznikali všade v rovnakom čase. V dobe, keď v Egypte a Mezopotámii vznikali prvé štáty, bola Európa ešte v praveku (dejiny Ríma sa začali v roku 753 pnl, kým dejiny Egypta už okolo roku 3000 pnl.) Geograficky sa tento pojem vzťahuje na Stredomorie a susediace územia, Čínu, Indiu a Blízky východ ale kultúra Mayov ani iné americké kultúry do neho nespadajú, hoci časovo do tohto obdobia zapadajú.

Najstaršie štáty vznikali v :

•Mezopotámii
•Egypte
•Malej Ázii, Indii, Číne
•Grécku
•Itálii

Mezopotámia (3000 - 538 pred n. l.)

Mezopotámia, čiže oblasť medzi ázijskými riekami Eufrat a Tigris sa nazýva aj kolískou ľudstva, lebo tu vznikli prvé štáty. Bol tu nedostatok kameňa a dreva, ale úrodné pôdy. Prvé mestá a štáty tu vznikli po objavení prvých kovov. Rieky sa často vylievali, čím vznikli výhodné podmienky pre poľnohospodárstvo. Ľudia pestovali hlavne obilie, datľové palmy, ľan, strukoviny, ovocie, rascu. Chovali ovce, kozy, kravy, hydinu, ťavy a lovili ryby.

Sumerské mestské štáty

Prvý známy národ boli Sumeri, ktorým sa pripisuje vynález kolesa a prvého písma - klinového. Sumeri založili mestské štáty Ur, Uruk, Lagaš, Eridu, Kiš, Babylon a iné. Na čele mestského štátu stál kňaz, preto hospodárstvo týchto štátov nazývame chrámové. Kňaz mal svojich úradníkov, ktorí ovládali písmo, vojenských veliteľov, ktorí riešili vznikajúce spory a bojovali s cudzími kmeňmi. Medzi spodnejšie vrstvy patrili roľníci a remeselníci a v krajine boli i otroci, medzi ktorých patrilo podrobené obyvateľstvo a väzni. Najväčšiu moc postupne získavali velitelia, ktorí dobýjali nové územia. Stali sa tak starovekými kráľmi. Bývali v palácoch, vzniklo palácové hospodárstvo

Akkadská ríša

Akkadi pôvodne patrili k semitským kmeňom. Kolískou semitských kmeňov bola Arábia, v 3. tisícročí osídlili Semiti viaceré územia na blízkom a strednom východe. V Mezopotámii založili mesto Akkad na sever od sumerských mestských štátov. V r.2340 pred n.l. zjednotili Akkadčania Mezopotámiu a založili centralizovaný štát Akkadskú ríšu, jej zakladateľom bol Sargon I. Od Sumerov prevzali ich kultúru, ktorá bola na vyššej úrovni. Ríša zanikla okolo r. 2200.

Starobabylonská ríša

Jej vznik súvisí s príchodom semitských kmeňov Amoritov do Mezopotámie. Najsilnejším MŠ v Mezopotámii sa stal Babylon, ktorý v r. 1900 - 1600 pred n. l. zjednotil celú Mezopotámiu, vznikla tak Starobabylonská ríša. Najväčší rozmach dosiahla za Chammurapiho, ktorý vydal prvý zákonník (oko za oko, zub za zub). Zákonník nebol rovnaký pre mužov a ženy. Obyvateľstvo malo rôzne práva a povinnosti podľa postavenia. Potom sa ríša rozpadla na mestské štáty. Mezopotámiu dobyli cudzinci ako Chetiti a indoeurópske kmene, ktorých pravlasťou bolo pravdepodobne územie v južnom Rusku.

Asýrsa ríša a Novobabylonská ríša

Existovala v období rokov 2000 – 1600 pnl. neďaleko starobabylonskej ríše, potom ju ovládli cudzinci a roku 1350pnl. bola obnovená a ovládla celú Mezopotámiu. V 7. storočí pred n.l. porazili Asýrčanov Babylončania, vytvorili Novobabylonskú ríšu. (626-539pnl) Jej najväčší panovník bol Nabukadnezar, známy tým, že zajal Židov. Roku 538 pnl ríšu dobyli Peržania.

Egypt

Podľa moderných dohadov sa ľudia objavovali v nílskom údolí už 200 000 rokov pred Kr. Títo prví Egypťania boli skupinami kočovných lovcov a zberačov, ktorý sa voľne pohyboval po území dnešnej Sahary, vtedy úrodnej krajine s bohatstvom zvere a rastlinstva. Dôkazy o osadách usadených poľnohospodárov máme až z obdobia okolo r. 6000 pred n. l. Táto kultúra nesie v sebe určité znaky, ktoré naznačujú, že sa mohlo jednať o priamych predkov starovekých Egypťanov. Egyptská civilizácia sa rozvíjala