Mesiac je podľa Demokrita kamenná masa pokrytá horami práve tak, ako je aj Slnko obrovský balvan, ktorý sa otáčaním rozžeravil.

SOFISTI

V boji medzi antickým materializmom a idealizmom došlo hlavne v Athénach, ktoré boli v 5. a 4. st. p.n.l. hlavným strediskom intelektuálneho života celého Grécka. Upevnenie demokratického zriadenia v Athénach, rozvoj súkromnovlastníckych vzťahov, živé styky s mnohými gréckymi mestami, ustavičné styky s inými národmi - to všetko vytvorilo priaznivé podmienky pre činnosť tzv. sofistov (“učiteľov múdrosti”). Napätý politický zápas, prejavujúci sa v ustavičných debatách v ľudovom sneme a na súde, vyvolával záujem o otázky práva, štátu a morálky. Tento boj si žiadal aj zvládnutie rečníckeho umenia “rétoriky” a umenia viesť spor “eristiky”. Týmto novým potrebám vychádzali v ústrety práve sofisti, ktorí cestovali z jedného mesta do druhého a za peniaze - niekedy i dosť veľké - učili svoje umenie každého, kto ho chcel ovládať.
Pre sofistov je charakteristický záujem o problémy ľudského poznania. Predstaviteľ tzv. staršej sofistiky Gorgias vyslovil tvrdenie, že je možné úspešne dokázať to, že svet sa nedá poznať, ako to, že vôbec existuje. Georgiov súčasník Protagoras popiera existenciu pravdy, ktorá je nezávislá na ľudskom poznaní. „človek je mierou všetkých vecí, existujúcich ak existujú a neexistujúcich ak neexistujú“. „Zmysly sa nemôžu mýliť a preto majú pravdu všetci ľudia a právd je toľko, koľko je ľudí“. V oblasti spol. vzťahov považoval Protagoras v súhlase so svojimi polit. názormi za pravdu to, čo sa zdá byť pravdou väčšine občanov. Protagoras mal ako skeptik, ktorý popiera existenciu objektívnej pravdy, pochybnosti dokonca o existencii bohov.
Ak bol Protagorov skepticizmus v mnohých ohľadoch odrazom naliehavej nutnosti odstrániť prežité tradičné predstavy, tak filozofické učenie tohto vynikajúceho gréckeho sofistu bolo samo o sebe ústupom od materializmu a tajilo v sebe možnosti pre reakčné zámery. Protagorova ïaľšia téza znela : „človek je mierou všetkých vecí“.
O učení mladších sofistov sa nám dochovali len skromné správy. Niektorí z mladších sofistov boli blízki záujmom a názorom demokratických vrstiev. Rozšíril sa u nich pojem “prirodzeného práva”. Lykofron považoval urodzený pôvod za výmysel. Najïalej zo všetkých pokročil v tomto smere Antifon. Napísal spis “O pravde”, v ktorom hovorí : „Všetci sme od prírody rovnako zrodení, aj barbari, aj Gréci“.

S O K R A T E S

Skepticizmus a krajný relativizmus, ktoré sa rozšírili medzi sofistami, otvoril cestu novému filozofickému smeru, ktorý sa snažil vyriešiť problém poznania zo stanoviska dôsledného idealizmu. Základy tohto smeru položil Sokrates (469-399).