Isokrates bol majstrom dlhých rečníckych periód, ktoré vynikali logickým a rytmickým členením.
Statočným obrancom demokratických zásad bol Demosthenes, najväčší rečník staroveku. Bol jedným z najnebezpečnejších a najhúževnatejších odporcov Filipa II.

GRÉCKA LITERATÚRA V 5. A 4. ST.PNL.
DIVADLO

5. a 4. st. je charakterizované rozvojom tragédie a komédie, t.j. lit. žánrov, ktoré sú spojené s divadlom. Divadlo v Grécku vznikalo z kultových obradov spojených s oslavami Dionýza, boha umierajúcej a znova sa rodiacej prírody, ochrancu vinárstva. Zvláštne zariadenie (“enkyklema”), umožòovalo zvajenie bohov a hrdinov, vznášajúcich sa vo vzduchu, ktorí vnášali do deja nečakané rozuzlenie. Predstavenia spravidla riadil sám autor tragédie alebo komédie. Ten aj často vystupoval ako herec, ale zbor, ktorého účasť bola vo všetkých oblastiach gréckeho umenia nepostradateľná, pripravovali tzv. “choregovia” na svoj vlastný náklad ako čestnú verejnú povinnosť - “leiturgiu”.
Athénski občania dostávali zo zvláštnej pokladnice “theorikon” - zvláštny finančný príspevok k návšteve divadla.
Aristoteles vo svojej “Poetike” hovorí, že námetom tragédie musí byť významná udalosť. Tragédia nerozpráva len o náhodnej, ojedinelej udalosti. Ojedinelá udalosť býva v tragédii zobecnená. Vzrušujúca výraznosť obrazov klasickej gréckej tragédie, prísnosť a dokonalosť formy, boli príčinou toho, že postavy tragických hrdinov starého Grécka žili ïalej pre mnoho storočí v literatúre európskych národov. Takými postavami sú Prometheus, Oidipus, Faidra a Ifigenia.
Tragici čerpali námety pre svoje diela spravidla z mytológie, ale niekedy sa obracali k námetom z udalostí historických. Tak jeden z prvých athénskych autorov tragédií Frynichos, čoskoro potom, ako Peržania vyvrátili Miletos, uviedol na scénu tragédiu “Dobytie Miletu” a po víťazstve nad Peržanmi u Salaminy tragédiu “Foiničanky”, v ktorých sa oslavoval Themistokles.

A I S C H Y L O S

Ïaľší rozvoj tragického žánru je spojený s menami troch veľkých athénskych básnikov - Aischyla, Sofokla a Euripida. Z 90. tragédií, ktoré podľa správ starých autorov Aischylos napísal, sa nám zachovalo celkom len 7. Napriek tomu, že v týchto tragédiách používa Aischylos tragické námety, reaguje i na veľmi aktuálne otázky svojej doby. Napr. v trilógii “Oresteia”, ktorá sa skladá z tragédií “Agamemnon”, “Choeforoi” a “Eumenides”, je hlavným námetom boj medzi odumierajúcim materským právom a víťazným právom otcovským. V tragédii “Upútaný Prometheus” podáva Aischylos obraz odbojného titána, ktorý uniesol z neba božský oheò a ktorý naučil ľuïom umenia Krutý boh Zeus ho dal za to prikovať ku skalnému útesu.