Jeho apolitickosť však nevyjadrovala zásadnú ľahostajnosť k osudu spoločnosti a k soc. problémom. Záujmy ľudí si odporujú, učil Epikuros, ale rozumné pochopenie svojich záujmov núti ľudí k spoločnému životu v spoločnosti a ku snahe vyhnúť sa vzájomným krivdám. Prijal veľké myšlienky Demokritove o materiálnej podstate sveta. Na rozdiel od Demokrita však rozlišoval atómy podľa váhy. Uznával už nielen priamočiary pohyb atómov vo voľnom priestore, ale aj samovoľné odchýlenie od priamej čiary.

STOICIZMUS

Vodcovia a zakladatelia tejto filozofickej školy vykladali svoje učenie v úzkom kruhu návštevníkov “pestrého ståporadia” (poikile stoa) v Athénach. Zakladateľom bol Zenon z mesta Kitia na Cypre. Zenonovi nástupcovia - Kleanthes a hlavne Chrysippos, rozpracovali a systematizovali pôvodné tézy jeho učenia. I keï v prírodnej filozofii a v teórii poznania stoikov boli obsiahnuté prvky materializmu, je pre stoicizmus rozhodujúce niečo iné: uznanie princípu rozumu v usporiadaní sveta - logu, ktorý podmieòuje zákonitosť javov vo svete, čo je oduševnelým celkom. Pri tomto poòatí sa zmenil “osud” zo slepej sily, ktorá jedná náhodne a nerozumne, v najvyšší zákon všetkého existujúceho. Ich poòatie sveta s človekom uprostred vesmíru spojovalo stoicizmus s náboženstvom a umožòovalo spojovať abstraktné filozofické názory - majetok pomerne úzkeho kruhu učencov - s mystickými náboženskými vyznaniami, s vešteckým umením a s astrológiou

RÍMSKA KULTÚRA V OBDOBÍ REPUBLIKY

Do Ríma stále silnejšie prenikali helenistické vplyvy. Vo vyšších kruhoch rímskej spol. sa značne šíri gréčtina. Spolu s jazykom preniká do Ríma grécka vzdelanosť, grécky učiteľ sa stáva nepostradateľnou súčasťou bohatých rímskych rodín, znalosť gréckej lit. začína byť príznakom bontónu. Gréci tiež priniesli zvyk holiť si fúzy a ležať u stola pri jedle.

FILOZOFIA A VEDA

Obzvášť mnoho pre popularizáciu filozofie učinil Cicero, ktorý v rade diel vyložil nie príliš hlboko a presne, zato však veľmi prístupne základy rôznych filozofických sústav a vypracoval latinslú filozofickú terminológiu. V tejto dobe žil tiež v Ríme jeden z najväčších gréckych filozofov Lukretius (98-55), rozvíjal a propagoval materialistické učenie Epikurove. Lucretius popieral akýkoľvek zásah bohov do života ľudí a podával prirodzený výklad o pôvode a vývoji vesmíru a ľudstva. Tvrdil, že všetko sa skladá z atómov. Podľa určitého zákona sa spojujú a vytvárajú všetko existujúce od hviezd až po ľudskú dušu.