referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Barbora
Piatok, 4. decembra 2020
Potkany versus krysy
Dátum pridania: 11.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: moschino
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 296
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 8.9
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 14m 50s
Pomalé čítanie: 22m 15s
 

Žabomyšie vojny sú známe zo starých gréckych bájí. Pretože sa nám podrobnosti o bojoch predstaviteľov dvoch tried stavovcov bohužiaľ nezachovali, nevieme si predstaviť dôvody týchto vojen. Z novších dejín ľudstva však zostalo dosť svedectiev o inej vojne svojimi rozmermi nevídanej totiž o vojne medzi krysami.

Európa bola pôvodne zaplavená hnedými krysami. Sú to zvieratá, ktoré sa radi sťahujú, a tak prišla s hromadami obyvateľov zo Stredného východu. Títo štvornohý privandrovalci sa na našom území pohodlne zabývali a spolu s muchami a švábmi ašpirovali medzi domáce zvieratá. Začali sa však križiacke výpravy a vojaci navracajúci sa od Božieho hrobu netušili, že majú v podpalubí svojich lodí čierne potvory, ktoré sa čoskoro pričinia o jednu z najväčších pohrôm, aké kedy v stredoveku ľudstvo postihlo. Boli to čierne krysy, obecne známe prírodovedcom pod latinským názvom Rattus rattus. Akonáhle vstúpili na kontinent, okamžite sa tu cítili byť pánmi. Hnedé krysy sa snažili nepozvaných návštevníkov odohnať a vzoprieť sa im, no ako sa ukázalo majú málo síl, a tak boli skoro zničené i ako biologický druh.

Vojna medzi oboma druhmi začala na začiatku 13. storočia a v 14. storočí boli už čierne krysy na území Európy absolútnymi pánmi. Pretože sa zbavili svojej konkurencie, začali sa rýchle množiť a vďaka tomu sa rozšírili po celom kontinente a vďaka tomu vypukla strašlivá epidémia moru, ktorá stala život 30 miliónov Európanov. Keď epidémia pominula, pochopili ľudia, akou pohromou sú títo čierni privandrovalci a použili na ne celý rad znalostí a techniky, avšak márne. Obrovské množstvo krýs ich sprevádzalo naďalej.

V 18. storočí sa však z Ázie objavilo nespočetné množstvo hnedých krýs – potkanov, ktorým vedci dali názov Rattus norvegicus. Čierne krysy sa pripravili k obrane a po dlhú dobu sa novým privandrovalcom úspešne a tvrdo stavali na odpor. V polovici 18. storočia bolo jasné, že je to celkom nerovný boj. Čierna krysa je dlhá 25 cm a váži 175 g, zatiaľ čo potkany sú veľké 40 cm, a dosahujú váhu až 600 g. Okrem toho sa lepšie osvedčili v stratégii a taktike vojny. Dôkladne sa zoznamovali s prostredím, organizovali nové útoky na protivníka, ničili jeho zásoby potravy a obkľučovali ho. Po víťazstve všetky čierne krysy na obsadenom kontinente likvidovali. Naprosto vojenské víťazstvo potkanov bolo nevyhnutné a čierne krysy sa chystali zdieľať osud svojich hnedých sestier, ktoré vyhubili, totiž vymiznúť z Európy ako biologický druh, keď tu sa im náhle prispel na pomoc priestor. Ukázalo sa, že potkany sú príliš ťažké a nepohyblivé, radi hrabú v zemi a lezu do pivníc a suterénov. Čierne krysy práve na to čakali a zakopali sa v pôjdných priestoroch a na krytých povalách. Ako skutoční akrobati preliezali z jednej odkvapovej rúry na druhú, pohybovali sa po elektrických kábloch a telefónnych drôtoch. Tak žijú oba druhy krýs až do dnešného dňa. Sú stále nepriateľmi na život a na smrť, len ich teraz od seba delí výška.

Potkan hnedastý (Rattus norvegicus)

Dorastá do dĺžky až 270 mm a chvost je dlhý 130-200 mm. V prírode sa zdržiava na brehoch jazier a potokov. Žije aj v ľudskej blízkosti. Aktívny je prevažne v noci. V prírode sa živí živočíšnou potravou. Pretože potrebuje vlhko, zdržiava sa aj na kopách odpadkov, v pivniciach a kanáloch. Dokáže sa lepšie prispôsobiť podmienkam, a preto vytlačil potkana čierneho. Potkany sú vážnym problémom aj pri roznášaní rôznych epidémií (v minulosti mor, cholera). Dnes už tieto nákazy nehrozia ale zato potkany spôsobujú obrovské miliardové škody svojou všežravosťou.

Krysa, Potkan tmavý (Rattus rattus)

Jeho dĺžka je asi 230 mm. Chvost má dlhší ako telo – až do 252 mm. Váži asi 250 g. Má dosť veľké uši. Srsť má tmavú farbu, na bruchu je sfarbený do žlta. Na rozdiel od Potkana obyčajného sa živí väčšinou rastlinnou potravou a semenami. Nerozmnožuje sa tak rýchlo ako potkan obyčajný. Šíri sa najmä lodnou dopravou. V prírode väčšinou prežíva v suchšom prostredí. V drsnejšej klíme sa nevyskytuje.

Krysa vodná (Rattus terrestris)

Jej telo dosahuje dĺžku až 172 mm a chvost 80-100 mm. Váži okolo 100 g. Má lesklú, hnedú srsť . Zdržuje sa na brehoch močiarov a riek. Veľmi dobre pláva a vie sa aj ponárať. Požiera korienky a zelenou časťou rastlín. Je škodlivá tým, že vyhryzáva korene ovocných stromov.

POTKANY

Sú neveľké hlodavce príbuzné myšiam, ale väčšie ako ony. Majú veľmi vysokú reprodukčnú schopnosť, takže sa vedia veľmi rýchlo rozmnožiť. Sú schopné prispôsobiť sa veľkému množstvu odlišných životných podmienok a živiť sa akoukoľvek potravou.

Potkani sa pravdepodobne dostali do Ruska k Volge asi v roku 1727 z Ázie. Ale už v roku 1550 ich popísal švajčiarsky zoológ Gesner, takže už v tomto období boli potkani asi ojedinelí, ale obývali Európu.

Rýchlo zaplavili celú Európu. Spočiatku ich nebolo mnoho a žili v mestách spolu s krysami bez toho, aby si konkurovali. Krysy žijú skôr na povalách a potkani v pivniciach, alebo si vyrývali nory. To robia dodnes. Nory majú oválny prierez priemeru asi 8-10 cm. Tu potkany odpočívajú a vychovávajú potomstvo, znášajú si sem zásoby na zimu. behom roka majú tri až štyrikrát mláďatá a v každom vrhu je sedem až osem, ale aj pätnásť až osemnásť mláďat. Práve uliahnuté potkanie mláďa je úplne bezmocné. Jeho vývoj v matkinom tele trvá 21 dní. Slepé a holé takmer nepripomína rodičov. Tri týždne sa živí výlučne materským mliekom. Trojtýždňový potkan je už pripravený na samostatný život. Ešte stále môže piť materské mlieko, ale čoraz viac času už trávi hľadaním normálnej potravy. Narastie mu hustá srsť aj hmatové fúzy, ktoré sú dlhšie a hrubšie ako normálne chlpy a vďaka ktorým sa potkan môže pohybovať aj v noci. Potkani sú silnejší a odolnejší než krysy a tiež dravší a útočnejší.

V roku 1776 sa potkani preplavili na lodiach cez Atlantický oceán a objavili sa v Severnej Amerike. Za niekoľko rokov sa rozšírili po celom kontinente. V Južnej Amerike narazili na odpor miestnych krýs, a tak sa usídlili v pobrežných oblastiach.

Dlho sa vyhýbali Sibíru a Ďalekému východu. Keď sa v 19. storočí začali stavať veľké mestá v týchto oblastiach, hneď sa tam objavili.

Potkani nakoniec zaplavili celý svet. Prispeli síce k vytlačeniu krýs, ale to neznamená, že by boli pre ľudstvo menšou pohromou.

Mor je už chorobou minulosti, ale dodnes stále existuje nebezpečenstvo vzniku epidémie. Vďaka všetkým preventívnym opatreniam je však reálna možnosť ochorenia mizivá. Krysy a potkany prenášajú tiež besnotu, tularémiu, týfus, črevné choroby a choleru. Krysy, potkani a myši roznášajú asi 40 rôznych nebezpečných chorôb. Len na mor zomrelo na svete viac ľudí než vo všetkých vojnách, ktoré sa kedy viedli. Jedna krysa či potkan zničí za rok potraviny v cene 10 dolárov. V USA je asi 400 miliónov týchto zvierat a predstavujú teda škodu okolo 4 miliárd dolárov za rok. A pritom ich množstvo neklesá. Potkany sú nebezpečné nielen pre svoje množstvo, ale aj pre veľkú žravosť. Zožerú takmer všetko, na čo prídu. Nevedia hladovať a už dvojdenný pôst je pre nich smrteľný.

Za rok pripraví potkan človeka o 15 kg obilia a omnoho viac potravín znehodnotí. Ak znásobíme všetky čísla počtom potkanov na Zemi, zistíme, že len zrna zničia 30-35 miliónov ton ročne.

Okrem toho rozkúšu potkani dosky, elektroizoláciu a prehryzú sa aj kovmi. Raz sa celý New York ponoril do tmy, pretože potkani zničili izoláciu káblov a spôsobili krátke spojenie. Odborníci sa domnievajú, že každý štvrtý požiar, ktorý v USA vzniká z tzv. neznámych príčin, majú na svedomí potkani. Spôsobili už aj poruchy signalizačného systému v uliciach a škody na priehradách a hrádzach.

Zuby potkanov neustále rastú. Keby si ich neobrusovali, zahynuli by od hladu, pretože by im prerástli. Môžu si ich brúsiť trením zubov o zuby alebo neustálym hryzením, a tak stále kúšu do všetkého, čo je k dispozícii.

Potkani nemajú dobre vyvinuté zmysly. Čisté zvuky nepočujú, vnímajú len šuchot, a farebné videnie im úplne chýba. Aj čuch majú slabší než mnoho iných zvierat. Zato si však bez ohľadu na všežravosť dokážu vyberať potravu podľa zdravého a racionálneho jedálnička. Americkí vedci urobili s potkanmi pokus, pri ktorom im ponúkli rôznu potravu. Jedna bola bohatá na bielkoviny, iná na tuky, vitamíny, škroby a cukry. Potkani si mohli vyberať podľa chuti. A vybrali si: v takom množstve a v takých druhoch, že ich organizmus dostal všetky potrebné látky v správnych vzájomných pomeroch.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: , Ursula Stichmann-Marny, Erich Kretzschmar, Wilfried Stichmann: Nový sprievodca prírodou, Slovo 1997, Ivan Heráň: Díváme se na zvířata, Panorama, Praha 1982, David Burnie: Cicavce, Slovart, 1997, Dorling Kindersley, 1993, Jurij Dmitrijev: Savci (známí i neznámí, lovení, chránění), Lidové nakladatelství 1987, Sveštarov Gospodin, Lidové nakladatelství, Praha, 1981, s. 170, 171
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.