Mesto Rím založili latinské kmene spojením viacerých osád na siedmich pahorkoch nad riekou Tiber. Podobne ako u Etruskov v Ríme spočiatku vládli králi (rex). Posledného z nich roku 510 pred Kr. rímsky ľud vyhnal a nastolil republiku. Najprv bol Rím typickým mestským štátom. Postupne si výbojmi podmaňoval okolité kmene, až sa mu do roku 270 pred Kr. podarilo pod svojou nadvládou spojiť celý Apeninský polostrov. Zjednotením Itálie sa vytvorila nová stredomorská veľmoc. Čoskoro sa dostala do konfliktu s bývalou fenicku osadou Kartágom, ktoré ovládalo časť pobrežia severnej Afriky, malo osady na Sicílii a v západnom Stredomorí. Kartágo ako obchodná veľmoc sa snažia získať vplyv v západnom stredomorí. Bolo vážnym nepriateľom Ríma. Keďže aj Rím sa usiloval získať tieto územia, vznikol medzi nimi vojenský konflikt. Rimania nazývali Kartágincov Púnmi, tieto vojny nazývame púnskymi.

Prvá púnska vojna vypukla už roku 264-241 pred Kr. V tejto vojne išlo hlavne o korisť. Bojovalo sa na mori aj na súši. Námorné bitky vyhrávalo Kartágo, lebo malo väčšie skúsenosti s námornými bojmi. Rimania vyriešili svoju nevýhodu tak, že sa priblížili k nepriateľským lodiam a špeciálnymi hákmi a padacím mostami sa k nim pripútali, potom už bojovali ako na súši. Najväčšia bitka na mori sa odohrala pri myse Eknomon v r. 256 pred Kr. Rimania mali 330 lodí, a Kartáginci 350.

Rimania Kartágo porazili v roku 241 pred Kr. Kartáginci mali podľa mierových podmienok vyplatiť Rímu vyše 83 000 kg zlata a striebra. Takto vyhrali prvú púnsku vojnu a získali Sicíliu, ktorá sa stala ich provou provinciou. Neskôr ovládli aj Sardíniu a Korziku.

Druhú púnsku vojnu (218-201 pred Kr.) začali Kartáginci. Vybudovali si žoldniersku armádu, ktorú viedol Hanibal. Jeho otec pomáhal pri kolonizácii v Hipánii. Volal sa Hamilkar. Kartáginci mali namiesto Sicílie náhradu v Hispánii, kde založili mesto Nové Kartágo. Ich vojvodca Hanibal sa roku 218 pred Kr. prekvapivo vypravil s bojovými slonmi z Hispánie cez horské priesmyky v Pyrenejach a Alpách a od severu napadol Rimanov.

Neskôr sa k nim pridávali Gáli, a tak si vybudoval veľkú armádu. Dobyl mesto Saguta, ktoré malo spojeneckú zmluvu s Rímom.

Počas tejto vojny sa udialo niekoľko významných bitiek:

1.bitka pri Tranzimenskom jazere - porážka Ríma
2.bitka pri Cann - Rím znovu prehral a prišiel približne o 70 000 mužov
3.bitka pri Zame – prehralo Kartágo, Hanibal utiekol ale chceli ho vydať Rímu, a tak spáchal samovraždu.

Spôsobil veľkú paniku, ale na koniec znovu zvíťazili Rimania tak, že zaútočili na samotné Kartágo a preto sa musel Hanibal z Ríma stiahnuť aby podporil armádu v Katágu. Roku 209 pred Kr. zničili Rimania Nové Kartágo.

Počas tretej púnskej vojny ( 149-146 pre Kr.) Rimania vyvolali vojnu aby mohli zničiť Kartágo.

Rimania tri roky obliehali Kartágo a po dobytí ho zrovnali zo zemou. Jeho územie pod názvom provincia Afrika pričlenili k Rímu (o sto rokov neskôr na tom istom mieste Rimania vybudovali svoje vlastné mesto) V tom istom čase, r. 146 pred Kr., si podmanili aj Grécko a neskôr územie Malej Ázie. Ako páni celého Stredomoria vytvorili svetovú ríšu – impérium. Podmienky na spracovanie štátu sa však veľmi zmenili a viedli k ďalším dramatickým udalostiam.