Medzilaborce

Medzilaborce ležia v severovýchodnej časti východného Slovenska, na rozhraní Západných a Východných Karpát, v sútoku Laborca a Vydraňky, v nadmorskej výške 326m. Sú len 9 km vzdialené od štátnych hraníc s Poľskom. Členitý povrch chotára s hlbokými dolinami a strmými svahmi tvoria flyšové vrstvy (pieskovce, zlepence, ílovce) a štvrtohorné náplavy Laborca a jeho prítokov (štrky, piesky, hliny). Údolie Laborca je z východnej strany ohraničené vrchmi Magura a Kýčara, zo západnej vrchom Kamiana. Na severe pokračuje údolie Laborca až k poľskej hranici (15 km), na juh k okresnému mestu Humenné, ktoré je vzdialené 42 km.

Medzilaborce sú administratívnym, kultúrnym, rekreačným a športovým centrom okresu, zaradeným do správy Prešovského kraja. Okresný celok tvorí okresné mesto Medzilaborce a 22 obcí. Počtom obyvateľov 6741 sa Medzilaborce zaraďujú na 98. miesto medzi mestami Slovenska

História Medzilaboriec

Najstaršia zmienka o Medzilaborciach je v donácii uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého zo 7. januára 1347, v ktorej sa územie uvádza medzi 92 obcami panstva Drugethovcov ako Mezobrod. Medzilaborce sa ako mesto prvý krát spomínajú roku 1543 (Kis Laborcz). Jeho rast a rozvoj je podrobne zaznamenaný v mestskej kronike, avšak mestu nikdy neboli udelené mestské privilégia. Medzilaborce ani žiadne zo sídiel terajšieho okresu v období do 16. storočia nemali väčší význam, spojený s právom usporiadúvať trhy a jarmoky. V roku 1612 sa v Medzilaborciach zriadila píla a dva mlyny. V roku 1631 sa zriadili prvé potravinárske obchody a hostince. Vlastníkmi Medzilaboriec boli po vymretí rodu Drugethovcov po meči od roku 1684 Csákyovci.

roku 1860 sa Medzilaborce stávajú mestom a jedným z 21 administratívnych celkov v Zemplínskej župe. V roku 1873 boli Medzilaborce napojené na železničnú dopravu. V roku 1881cez Medzilaborce cestoval cisár František Jozef 1., ktorý sa vracal z Halíča. V 19. storočí boli vlastníkmi majetkov v Medzilaborciach Andrássyovci. V roku 1885 mal v Medzilaborciach statok gróf Andrássy, ktorý mala v prenájme vdova Schonfeldová. Pri ničivom požiari v roku 1900 zhoreli takmer všetky domy okrem greckokatolického chrámu. Na začiatku 20. storočia bolo mesto i celá oblasť takmer bez priemyslu a obchodu so slabým školstvom. Mestečko Medzilaborce sa stáva okresným centrom v roku 1910.

Na vojnu sa Rakúsko-Uhorsko chystalo veľkými zemplínskymi vojenskými manévrami v roku 1911. Viedol ho následník trónu František Ferdinand a zastavil sa i v Medzilaborciach. Vojenské manévre naznačili, kde sa v prípade vojny bude bojovať. Počas 1. svetovej vojny východný front zasiahol aj túto oblasť, mesto bolo viackrát zničené. Prvá svetová vojna priniesla obyvateľstvu Medzilaboriec a okolia nesmierne útrapy. Počas bojov sa z Medzilaboriec a okolia takmer dve tretiny obyvateľstva presťahovali až k Miškolcu a Debrecenu. V rokoch 1914-1915 boli Medzilaborce značne poškodené a boli sídlom štábu veliteľa ruskej armády generála Brusilova. Cez Medzilaborce ako vojak 91. pluku prechádzal v roku 1915 i spisovateľ Jaroslav Hašek. Mesto spomína i vo svojom diele “Osudy dobrého vojaka Švejka za světové války”. V období 1.ČSR v kraji vládla nezamestnanosť, silné vysťahovalectvo a nízka životná úroveň. Jedným z mála podnikov bola píla na drevo. Na Základnej škole v Medzilaborciach v tridsiatych rokoch končili mladí, ktorí ešte nevedeli aká pohroma ich o niekoľko rokov čaká. Počas 2. svetovej vojny bolo mesto znova viackrát zničené. 23. februára 1945 bolo v Medzilaborciach založené Štátne ruské gymnázium. Z hľadiska historického je dôležitý fakt, že po oslobodení v roku 1945 sa Medzilaborce stali prvým okresným sídlom na území ČSR. Túto funkciu plnilo mesto do roku 1960. Od roku 1960 patrilo do okresu Humenné. Po oslobodení vznikla sieť škôl, začal sa budovať priemysel a poľnohospodárstvo. V roku 1955 v Medzilaborciach bola zriadená nemocnica s poliklinikou. Medzilaborce a jeho okolie boli bez priemyslu, a preto vtedajšie vedenie rozhodlo, že v Medzilaborciach bude postavený strojársky závod. 1. mája 1958 bol položený základný kameň závodu – Transporta. V roku 1971 po rekonštrukcii starého mlyna sa začala prevádzka nového závodu Jablonecké sklárne (neskôr Lusk). Okresným mestom je znovu od roku 1996.

Chránené územia

Na územie okresu zasahuje Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty. Prevažne v rámci nej nájdeme aj maloplošné chránené územia okresu, a to národnú prírodnú rezerváciu /NPR/:

Palotskú jedlinu a 5 prírodných rezervácií /PR/: Beskyd, Haburské rašelinisko, Jarčiská, Mokré lúky pod Čertižným, Pod Demjatou.

Príroda

Územie v okolí Medzilaboriec sa nachádza v jednom geomorfologickom celku-Laboreckej vrchovine. Laborecká vrchovina z hľadiska geomorfologického členenia patrí do oblasti Nízke Beskydy, provincie Východné Karpaty. Laborecká vrchovina – je horským krajinným celkom. Na východe ho ohraničujú Bukovské vrchy, na juhu Beskydské predhorie a Ondavská vrchovina. Na severe za štátnou hranicou pokračuje Laborecká vrchovina na území Poľskej republiky pod názvom Beskid Niski. Tu leží i najvyšší bod pohoria Vysoký Grúň vysoký 910 m n. m.

Lesné hospodárstvo

Okolité lesy Medzilaboriec sú jedným z najväčších bohatstiev tunajších ľudí. Sú trvalým zdrojom dreva, vyrovnávajú a blahodarne ovplyvňujú podnebie a vodné pomery, sú zdrojom zdravia, osvieženia a jedinečných prírodných krás. Všetci musíme crániť toto naše bohatstvo, starať sa o zachovanie a zveľaďovanie lesov a dbať na ekonomicko-ekologické hospodárenie v nich.

Pôda

Prevládajúcim pôdnym typom je hnedá lesná pôda kambizem. Len na širších úsekoch nív sa nachádza nivná pôda fluvizem.

Flóra a fauna

Celé územie okolia Medzilaboriec patrí do oblasti západokarpatskej flóry. Z lesov sú tu typické bučiny, dubiny a dubovo-hrabové lesy. Rastie tu mnoho vzácnych chránených rastlín. Podľa výskumu CHKO Východné Karpaty tu žije 20 druhov rýb, 12 druhov obojživelníkov, 8 druhov plazov, 124 druhov vtákov, asi 60 druhov rýb, 12 druhov hmyzu. Žije tu medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid, mačka divá, kuna lesná a skalná, vydra riečna. Bežne sa tu vyskytuje diviak lesný, jeleň lesný, srnec lesný, líška obyčajná, jazvec obyčajný. Z Poľska tu zablúdi i los a zubor.

Podnebie

Južná časť Laboreckej vrchoviny patrí do teplej, severnejšia do miernej teplej a najvyššie časti do chladnej klimatickej oblasti. Najvyššia dlhoročná priemerná teplota vzduchu je v júli 18,0 C a najnižšia v januári -4,6 C. Najdaždivejší je mesiac júl, keď spadne v priemere 107 mm zrážok. Priemerný počet dni so snehovou prikrývkou sa pohybuje od 80,8 – 87,7 dní. Priemerná výška snehovej prikrývky je nad 50 cm, pre najsevernejšie oblasti je výška snehovej prikrývky 70-100 cm.

Vodstvo

Laborecká vrchovina patrí k úmoriu Čierneho mora. Laboreckú vrchoviny odvodňuje Laborec s hustou sieťou prítokov a čiastočne Ondava . Laborec pramení pod obcou Čertižné vo výške 730 m n.. a ústi do Latorice pri obci Oborín vo výške 94 m n. m. Jeho celková dĺžka je 135 km.

Pomenovanie rieky má základ –lab-, to znamená svetlú rieku, bielu. Laborec má významnejšie prítoky ľavostranné, než pravostranné. Z ľavej strany pri Medzilaborciach do Laborca ústí Vydraňka a Borov. Z ľavej strany priberá prítoky Výravu, Udavu, a Cirochu. Obteká pohorie Vihorlat prechádza do nížiny, kde zmierňuje svoj sklon. Laborec preteká Východoslovenskou nížinou. Plocha povodia je 4522 km2.

Pamiatky

Najvýznamnejšou pamiatkou mesta je v súčasnosti Múzeum moderného umenia Andyho Warhola, ktoré vzniklo v r. 1991 ako jediná inštitúcia v Európe a prvá na svete, ktorá sa venuje dielu a pôvodu Andyho Warhola, ktorého predkovia pochádzajú z neďalekej dedinky Miková.

Pri vstupe do mesta sa na kopci vypína Pravoslávny chrám – Cerkov sv. Ducha z r. 1949, ktorého maľba je jedinečná a unikátna. V centre mesta sa nachádza Cerkov sv. Bazila Veľkého z konca 18. storočia. Námestie skrášľuje Pomník osloboditeľom a partizánom z r. 1949. Má tvar trojbokého ihlana a na každej strane je umiestnená pamätná tabuľa. V r. 2006 bol v priestoroch amfiteátra vybudovaný miniskanzén.

Nedá sa nespomenúť prvú oslobodenú obec na území bývalého Československa – Kalinov, kde sú v rôznych častiach obce umiestnené vojenské zbrane.

Pilier histórie laborecká tvorí Monastýr. Podľa povesti dal drevený kostol a kláštor postaviť knieža Teodor Koriatovič Podolský. Vojnami bol kláštor i kostol zničený a od r. 1915 ležia v ruinách. V posledných rokoch prebehla výstavba novej budovy Monastiera otcov Vasiliánov a rozostavaná je cerkev, ktoré budú tvoriť náboženské, pútnické a turistické miesto nášho regiónu. Na sever od chrámu je studnička s liečivou vodou a v kaplnke je umiestnený obraz Krásnobrodskej Madony, ospievanej Mikulášom Petrašovským, rodákom z Medzilaboriec.

Začiatok jari patrí Festivalu drámy a umeleckého slova A. Duchnoviča a letu (tohto roku ) už 45. ročník Festivalu kultúry a športu, kde sa každoročne stretávajú folklórne, tanečné a spevácke skupiny z celého okolia a zahraničia.

V okolí mesta sa nachádza stredisko zimných športov Danová, Borov a novootvorený vlek v obci Habura. Rozvoj cestovného ruchu pozdvihuje aj hranica a železničné spojenie s Poľskom.