- (1815 - 66), spolok ne-meckých i nenemeckých štátov. Konštitúcia spolku bola v istom zmysle vzorom pre ne-skoršiu Nemeckú druhú ríšu, o vznik ktorej sa r.1871 rozhodujúcou mierou zasadil prus-ký kancelár Otto von Bismarck. R.1815 vy-tvorilo na Viedenskom kongrese 37 mo-narchií a 4 slobodné mestá voľné zoskupenie, ktorého cieľom bolo dbať o vnútornú i von-kajšiu bezpečnosť jednotlivých spolkových štátov a rešpektovať ich suverenitu. Rakúska monarchia a Prusko boli zastúpené iba býva-lými ríšskymi územiami. Vytvorenie spolku navrhol rakúsky kancelár knieža Metternich. Zároveň v ňom uplatňoval rozhodujúci vplyv prostredníctvom Spolkového zhromaždenia (Spolkového snemu) vo Frankfurte, ktorého členmi boli vyslanci spolkových vlád. Prusko sa ako protivník Rakúska v nemeckom pries-tore usilovalo rozšíriť svoj vplyv na ostatné štáry založením colného spolku - spolkovej colnej únie. Počas revolúcie r. I848 zasad-lo vo Frankfurte novozvolené ústavodarné zhromaždenie, ktoré sa pokúsilo ustanoviť v Nemecku konštitučnú monarchiu. Rakús-ky cisár odmietol korunu zo strachu pred oslabením svojho postavenia v Uhorsku, prus-ký král' Fridrich Wilhelm IV. pre prílišnú li-berálnosť ústavy. "Predrevolučný" spolok, kto-rý sa fakticky rozpadol, obnovili po r.1850; jedným z pruských zástupcov vo Frankfurte sa stal aj Bismarck. R. 1866 Bismarck pred-ložil návrh na reorganizáciu Nemeckého spolku a vylúčenie rakúskej monarchie. Keď sa Viedeň postavila proti tomuto návrhu, zasadil sa Bismarck o rozpad spolku. Ne-priatel'stvo s Rakúskom nakoniec vyústilo do rakúsko-pruskej vojny. Po víťazstve vo vojne vytvorilo Prusko r. 1867 Severonemecký spolok, ktorého členmi sa stalo 21 štátov le-žiacich na sever od rieky Mohan. Hlavným mestom sa stal Berlín. R. 1871 ustanovili Nemeckú druhú ríšu.