Množstvo kolosálnych stavieb a sôch , pôvabných rozprávok a básní , rozsiahlych náučných a mytologických spisov , a iných výtvorov podaným Ramzesom 2 opravňuje nazvať dobu jeho vlády : Zlatým obdobím starého Egypta.
Do obdobia vlády Ramzesa 2 (medzi 15 a 18 rokom panovania) sa kladie odchod židov z Egypta. Žiadny prameň ale exodus nespomína , čo je jasné lebo Egypťania nemali žiadny dôvod prikladať k tejto populácií a ich odchodu z Egypta nejaký význam. Podľa iných tradicií to mohlo byť už skôr ale aj neskôr alebo mohli odýsť vo vlnách. Pokiaľ sa jedná o cestu ktorou sa z Egypta vybrali preč tak mohli ísť na sever jazernou krajinou , cez stredomorské pobrežie sinaja alebo močaritou oblasťou južne od Ballahalu do južnej časti sinajského polostrova.Egypt pre izraelitov predstavoval v Ramzesových časoch veľkú sýpku z ktorej obilie dávali Egypťania aj týmto kočovným národom. V Sankt Petersburgu je uchovaný dokument v ktorom sa uvádza že vodcovia z Megidda , Taanchu , Chasoru a Ašchalonu predstúpili pred Ramzesa 2 takisto ako aj židia so žiadosťou o obilie.
Ramzes 2 bol za obdobie svojej vlády nútený zabezpečovať ochranu pred líbijskymi kmeňmi ktorí sa snažili preniknúť do úrodnej dolnoegyptskej oblasti . Ochranu zabezpečovala výstavba pevností v pobrežnom pásme.Napriek napätým vzťahom s Chettitskou ríšou a vonkajšími kmeňmi sa Ramzes 2 snažil o vnútorný rozvoj zeme. Na území delty dal vybudovať zdokonalený závlahoví systém , čo pomohlo rozšíriť plochu obrábanej pôdy a viedlo k dalšiemu rozvoju poľnohospodárstva. Za jeho vlády sa rozvíjali mestá , hlavne vo východnej časti nílskej delty , ktorá bola východiskovou oblasťou pre obchodné spojenia Egypta so Sýriou a Palestínou.
Ramzes 2 bol tiež veľký bojovník . Keď behom svojho prvého bojového ťaženia do Ázie v štvrtom roku panovania získal pre Egypt územie siahajúce až k Ugaritu , zaskočil tým nielen vládcu Amurru ale tiež jeho veľkého spojenca , chettittého panovníka Muvatallišeho.ktorí bol nútený jednať. Faraón vo svojich držiavach v Palestíne a v Sýrií musel čeliť vzburám proti egyptskej ríši ktoré podnecovali chettiti . Tieto územia boli vplyve Egyptskej ríše. Faraón si pri prvej pevnosti v Kánannanu myslel že sú jeho spojencami ale opak bol pravdou. Ramzes 2 bol na všetkých pevnostiach konfrontovaný so vzburov . Keď tieto vzbury potlačil nechal v nich obyčajne svoju posádku aby ho strážila naďalej. Keď sa dostal do Sýrie prišiel k prvej pevnosti zvanej Megiddo . Hneď pri príchode egyptské vojsko Ramzesa 2 napadli Sýrčania ale Ramzes 2 ich rozprášil. Po niekoľkých týždňoch Ramzes 2 dobyl aj túto pevnosť. Po tomto úspechu a obnovení egyptských vplyvoch v tejto oblasti sa Ramzes 2 vrátil naspäť do Egypta. Lenže Chetittský vládca Muvatalliš sa s týmto neúspechom nezmieril a pripravoval pre Egypťanov odvetu. Faraón Ramzes 2 na predchádzajúcim vojnovým ťažením dobyl celý Kánannan , územie Amurru až po územie siahajúce k Ugaritu. S jeho otcom Setchi 1 sa zúčastnil vojnovej výpravy do Ázie . Na výpravu si zobral aj hárem ale len tie najvybranejšie krásavice. V štvrtom roku samostatnej vlády sa do boja proti chettitom vypravil znova , nečakal na chetitskú inváziu ale rozhodol sa napadnúť Chettitskú ríšu skôr ako ho chettiti napadnú egyptskej delte rieky Níl.
„Mladý , mocní a statoční mocných rúk a odvažnej mysle silný ako boh vojny – Montu a ako Atom ľúbezný , tento raz na čele štyroch armád s vojnovým vozatajstvom aby učinil koniec chetitskej rozpínavosti v egyptskej sfére”. Chettitský kráľ Muvatallaši ktorí sa pripravoval na boj , avšak neodvážil sa k priamemu podnetu , ponechával iniciatívu Ramzesovi 2 .Egyptský faraón sa naozaj odhodlal k činu a vyrazil zo svojimi jednotkami pozdlž pobrežia smerom k Byblu zatial čo Muvaltališ vyčkával v Káddeši.
Zamieril k mohutne opevnenému mestu Káddeš ktoré chettiti predtým od Egypťanov dobili.
Tam ho čakal chetitský kráľ Muvaltalliš zo svojimi spojencami a tam potom došlo aj k bitke opisanej v Pantaweretovej poéme. Ramzesové štyri armády , pomenované podľa hlavných egyptských bohov , tiahli údolím Oronta za sebou až k opevnenému mestu Káddeš ktorí sa v dnešných časoch volá – Tell Nabí Mand v severnej Sýrií na rieke Oronto. A tam práve došlo k pamätnej bitke kde sa stretli najväčšie mocnosti vtedajšieho sveta – Egyptská a Chetittská ríša.
Vpredu bola armáda Amomnova , ktorú viedol sám Ramzes 2 , dva kilometre za ňou išla armáda Reova , za ňou vo vzdialenosti 7 až 10 kilometrov armáda Ptahova a Sutechova .Faraón Ramzes 2 poslal po pobreží aj záložnú armádu v počte tritisíc mužov.
Egyptská pechota a jazda mala dvadsaťtisíc mužov , zatiaľ čo chetitské vojsko tvorila jazda s desaťtisícpäťsto mužmi na tritisíc päťsto bojových vozov , a pechota s osemtisíc mužmi.
Keď Ramzes 2 vydal rozkaz postaviť tábor , obišiel chetitský kráľ Muvatalliš so svojimi rýchlymi vojnovými vozmy Amonovu armádu vrhol sa na nič netušiacu reovu armádu a jediným úderom ju zničil. Nato sa vrátil a odzadu napadol Amanovu armádu : Kto prežil útok , hľadal spásu v úteku. Jedine Ramzes 2 sa postavil na odpor , hoci Muvatalliš obrátil “vraj proti nemu dvetisíc päťsto (podľa inej verzie iba tisíc ) vojnových vozov „ Zločin , že ma moji vojaci a bojovníci na vozoch opustili , je väčší , ako sa dá vysloviť . Avšak Amon my dal výťazstvo...
Bol som ako Montu a ako som dal nepriateľom pocítiť svoju ruku. Zrážal som ich , zabíjal som ich , a jeden volal na druheho : To nie je človek , čo je medzi nami , to je nepremožiteľný Sutech , Baal je v jeho údoch ! To nie sú ľudské činy , čo kona ! Ešte nikdy jediný človek sám , bez pechoty a bojovníkov na vozoch nepremohol státisíce ! “ Ramzes 2 sa tak podľa svojich slov z obkolesenia prebyl a ušiel smerom k moru. Tam mu však zastúpila cestu nová armáda. Už chcel proti nej vyraziť ale v tom spozoroval , že to nie sú Chetitti , ale jeho záložné vojsko jednej jeho pohraničnej pevnosti pochodujúcej po pobreží ktorí nemal o stratenej bitke potuchu. Postavil sa mu na čelo a vrátil sa na miesto bitky , kde sa už Chetitti zaoberali deľbou koristi . tento raz prekvapil on ich a len čo zaútočil , dorazila aj Ptahová armáda . Krvavý boj sa skončil až v noci . Muvaltalliš využil tmu a stiahol sa za hradby Káddeša. Najslávnejšia bitka Ramzesa 2 Veľkého sa teda skončila prinajmenej nerozhodne . Presvedčil sa v nej o rovnováhe síl a vyvodil z toho realistickí záver. Táto vojna bola nepodarený podnik pretože Ramzes 2 bol odtrhnutý od hlavného šíku svojich vojsk a egyptskú armádu zachránil od pohromy svojou vlastnou fenomenálnou srdnatosťou. Ramzes 2. Po vojne sa novým kráľom Chettitskej ríše stal Chattušiliš 3. Ramzesovi do Egypta poslal posolstvo z návrhom na zmluvu o trvalom miery a spojenectve. Bol to z chetitskej strany prezieravý politický čin ktorí Ramzes náležite ocenil , lebo si dobre uvedomoval , že i pre Egypt je výhodnejšie s Chettiti nebojovať ale dohodnúť sa s nimi. Zmluva bola hotová v 21 roku panovania Ramzesa 2. Hlavným cieľom zmluvy bolo zjednať mier medzi oboma mocnosťami , ktoré malo trvať na veky. Zaviazala teda i následníkov trónu a ich potomkov neviesť proti druhej strane vojnu , pomáhať si v prípade vonkajšieho napadnutia , a vnútorných nepokojov vydávať si zbehov a politických utečencov a napomáhať legitimite nástupníctva zpriatelenej zemi. Na dovršenie a spečatenie vzťahov uzavrel Ramzes 2 v 34 roku svojej vlády manželstvo s jednou dcér Chatušilla 3 . Po príchode do Egypta dostala meno Manefrure a postavenie Veľkej manželky , teda prvej v poradí za jeho hlavnou manželkou Nefertari. Väčšie šťastie ako na východe mal Ramzes 2 na západe , tam hranice svojej ríše udržal . Na nápisoch uvádza desiatky miest a kmeňov , ktorých povstanie musel potlačiť, Na zabezpečenie Egypta dal vybudovať rad strategicky rozmiestnených pevností , medzi nimi aj prímorských proti pirátom .Potom obrátil pozornosť na juh : niekoľkými výpravami pacifikoval núbijské kmene a obnovil egyptskú nadvládu až po štvrtý katarakt. Na pamiatku víťazných bojoch s núbijčanmi dal na brehoch Nílu postaviť niekoľko chrámov so svojimi sochami , reliéfmi a nápismi : „Pokoril sever a skrotil juh bojujúc svojim mečom. Prinútil nepriateľov v kriku bezhlavo utekať a povstalcov prehltnuť výkriky vzbury... Palestína a Núbia sú zovreté v jeho pästi a Egypt volá : Ó dobrotivý vládca , ty si rozšíril moje hranice a upevnil si ich naveky.
Ramzes 2 zomrel v roku 1212 . pred našim letopočtom .Pochovať sa dal v Údolí kráľov , v jednej z tamojších najväčších a najvýstavnejších hrobiek . Je vytesaná v skale ako všetky ostatné , má tri stĺpové siene , množstvo miestností a neobyčajný pôdorys . Dnes je pre prasknutú povalu v chodbe a závaly na rôznych miestach pre návštevníkov neprístupná . Predstavu o jej pôvodnej výzdobe si však môžeme urobiť trebárs podľa skvelých nástenných polychrómovaných reliéfov v hrobke jeho manželky Nefertari v Údolí kráľovien . Ako vieme jeho hrobku vylúpili a vyplienili už v staroveku . Múmiu z nej však už predtým zachránili králi 21 dynastie , ktorí ju dali preniesť do tajného úkrytu v skalách pri Dér el – Bahrí . Tam ju objavili roku 1875 novoveký pokračovatelia v remesle starovekých vykrádačov hrobiek . Riaditeľovi Egyptského múzea G. Masperovi , sa ju však podarilo s pomocou miestnych orgánov dopraviť roku 1881 do Káhiry , kde je dodnes . V Egyptskom múzeu je aj rakva Ramzesa 2 a množstvo jeho reliéfov a sôch . Štyri jeho kolosálne sochy nás vítajú už vo vstupnom átriu . Sochárskych vyobrazení Ramzesa 2 sa nám zachovalo mnoho . Mnohé z nich zachycujú nielen jeho individuálne črty , ale s nemalým úspechom aj celistvosť jeho vladárskej a ľudskej osobnosti . Okrem uvedených diel zasluhujú si zmienku najmä dve jeho kolosálne sochy , objavené pri dedine Mitrahine , čiže na pôde starovekého Mennefera . Jedna z nich , z bieleho kryštálického vápenca a pôvodne vysoká 13 metrov ,leží tam z odlomenými nohami pod osobitne postaveným pavilónom dodnes . Druhá z červenej žuly a o niečo menšia stojí od roku 1959 pred hlavnou železničnou stanicou v Káhire.
Možno najznámejšia a najobdivovanejšia je jeho trónna socha z čiernej žuly v mierne nadživotnej veľkosti , ktorú objavil , rozbitú na niekoľko desiatok kusov roku 1818 . francúzsky sochár J. J. Riffaud v Karnaku . Zobrazuje Ramzesa 2 s kráľovskou modrou korunou , dnes je v Egyptskom múzeu v Turíne .Jednu vynikajúcu sochu má aj v grécko – rímskom múzeu v Alexandrii.
