Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Dejiny staroveku - Ramzes 2.

RAMZES 2

Vládci 19 a 20 dynastie sa zaslúžili o obnovu otraseného postavenia Egypta. Toto obdobie sa nazývalo ramessovské a bolo v ňom dôležité upevniť panovnícku moc a rozhodnúť či Egypt sa bude rozvíjať ako mocná ríša s ázijskými državami.Faraóni sa snažili hlavne o upevnenie vnútornej moci a rozšírenie egyptského panstva v Ázii.V súvislosti s týmto cieľom bolo i presunuté hlavné mesto do východnej oblasti delty , ktorá sa stala pre Egypt východiskom na šírenie svojho vplyvu v Ázii.V tomto období začal panovať Ramzes 2.

Ramzes 2 – Celých 67 rokov vládol Novej ríši Egyptskej. Začal panovať ako pätnásťročný , a to ako spolupanovník svojho otca Setchiho 1.. Vládol v rokoch : 1 279 – 1 212 pred Kristom. Bol to jeden z najslávnejších a najznámejších egyptských panovníkov. Veľkým - ho nazvali historici .Dnes je známym pod latinským menom Ramses. Celým menom Vesermaatre Setepenre Ramesse 2 Meriamon – čo znamená : Mocná je pravda Reova , Vyvolený reom , Re ho zrodil , Miláčik Amonov .

Bol to veľký panovník , vojvodca , mal veľmi dlhú vládu a rozhodne bol aj veľkým stavebníkom ale bol výnimočný hlavne v tom , že si vedel urobiť veľkú popularitu .O vladárskych činoch Ramzzesa 2 máme vďaka jeho jeho záľube v historických nápisoch podrobné a dosť úplné informácie. Behom svojej vlády vybudoval tento kráľ v severovýchodnej časti delty Nílu nové hlavné mesto Pi- Ramesse (Rammessove mesto) s veľkolepým palácom , rezidenčnou štvrťou , chrámom , predmestím a prístavom , ktorí mal značný význam pre kvetnúci obchod s Féniciou a Palestínou. Jeho rozsiahla stavebná činnosť po celom Egypte a Núbiji sa nedá zrovnať projektami žiadného iného egyptského vladára.

Ramzes 2 bol obklopený početnou kráľovskou rodinou v ktorej sa najväčšej úcte a obľube tešila jeho hlavná manželka a kráľovná Nefertari ktorá patrila medzi významné ženské osobnosti Novej ríše, ktoré buď samé priamo vládli Egyptu , alebo sa zásadným spôsobom podielali na výkon funkcie svojho kráľovského manžela.

Nefertari – jej meno v preklade znamená – Najkrajšia medzi všetkými , bola skutočnou prvou dámou , čo doprevádzala svojho faraóna pri všetkých štátnych a náboženských príležitostiach , viedla svoju vlastnú diplomatickú korenšpondenciu s chetitskou princeznou Puduchepou.

Bola bežne zobrazovaná na stenách v chrámomch , tesali sa jej sochy , bol jej a bohyni Hathor postavený chrám v Abú Simbel a nakoniec sa stala aj majiteľkou najkrajšej skalnéj hrobky v Údolí kráľovien a do nej aj uložená pravdepodobne v 24 roku vlády Ramzesa 2.Ramzes 2 mal mnoho kráľovskych manželiek , vedľajších manželiek aj konkubín ktoré mu porodili cez 150 detí . Nefertari však bola preňho ta najlepšia manželka s ktorou mal v poradí tretieho syna z 52 synoch a to Baenre Merenptah ktorí sa stal jeho nasledovníkom na faraonskom mieste.

Maľovaná výzdoba Nefertariny hrobky je umeleckým skvostom. Maľby ktoré pokryvajú steny a stropy jednotlivých miestností hrobky na ploche 520 metrov štvorcových , sú naprosto dokonalé a ich pestrá barevnosť je obdivuhodná. Priestorové rozvržení a výzdoba Nefertariny hrobky rešpektuje tradičné pojatie kráľovských hrobiek 19 dynastie . Jednotlivé scény sa tak odvíjajú na stenách šiestich priestoroch hrobky a zostupné chodby zo schodišťami , symbolizujú cestu kráľovnej Nefertari z tohto pominuteľného pozemského sveta do večného kráľovstva boha Usira a znovuzrodenie k novému , tentokrát trvalému životu.
Ramzes 2 sa staral o svojich robotníkov , dával vykopávať 60 metrové studne.Vedel totiž že studne sú zakladnou podmienkou pre prevoz karaván cez púšte a tak isto aj bez vody nebolo možné oddeľovať zlato od piesku a hasiť smäd baníkov . Vo veľkom lome poblízku Gebel El Ahmaru vztýčil vápencovú stélu , na ktorej popisuje ako sa staral o svojich remeselníkov slovami : Každý z vás bude dostávať mesačne svoj prídel , naplnil som však pre vás skladisko a to chlebom mäsom a koláčmi . Sú tam masti, aby ste si mohli ošetrovať hlavu každý týždeň , šaty, aby ste nové obliekli každý rok , topánky, aby ste mali nohy obuté každý deň. Práca v kráľovských službách bola dobre odmeňujúca. Vysoký dvorania a členovia kráľovského dvoru tiež zamestnávali veľký počet ľudí. Kvalifikovaný remeselník si mohol vyberať prácu podľa vlastnej vôli a dobrých podmienkach.

Ramzes 2 opäť vzkriesil monumentálny štýl. Na prvom mieste jeho stavieb je dokončenie Veľkej stupňovitej siene v Karnaku medzi druhým a tretím pylónom Amonovho chrámu v Karnaku , ktorá je jedným z najväčších zázrakov egyptskej architektúry . Spolu 134 kolosálnych stĺpov s hlavicami v podobe papyrusov a po celom drieku vyzdobených reliéfmi tvorí tam na ploche 102 krát 53 metrov kamenný les.Ramzes 2 ale len dokončil túto stavbu , pretože ústrednú kolonádu s dvanástimi najvyššími stĺpmi , dosahujúcich 12 metrov dal už postaviť Amenhotep 3 a väčšinu 14 metrových stĺpov dal postaviť už Setchi 1.
Ramzes 2 dal skvele vyzdobiť južný ohradný múr tejto stĺpovej dvorany , a to výjavmi proti chettitom a nápismi .Na nádvorí pred druhým pylonom si dal vztýčiť dve kolosálne sochy z ružovej žuly Jedna z nich na pravo od vchodu tam dodnes stojí a napriek poškodeniu budí dojem , akoby to bola socha majiteľa a tvorcu všetkého čo tu vidieť.

V Hornom Egypte zväčnil svoju podobu štyrmi obrovitánskymi sochami , ktoré nechal vytesať do skaly v chrámu Abú Simbelu .V Abú Simbel asi 400 km na juh od Luxoru dal vytesať do strmej pieskovicovej skaly nad Nílom dve chrámy.Väčší chrám dal zasvätiť bohom Amon-Reovi , Re Horachtejovi ,Ptahovi , a sebe.

Menší bohyni Hathor a svojej manželke Nefertari.Prvý z nich má priečelie s rozmermi 38 krát 33 metrov, ktoré je vyzdobené jeho štyrmi sediacimi sochami vysokých 20 metrov.Tri z nich sa dobre zachovali , druhá zľava sa zlomila v páse a jej horná časť spadla už v staroveku. Chrám je hĺboký vyše 60 metrov , v hlavnej osi má dve pilierové siene a svätyňu , po stranách šesť podlhovastých miestností. Výška siení, bohato vyzdobená reliéfmi , dosahuje 10 metrov. Druhý z týchto chrámov ,menší , je hĺboký 20 metrov a tvorí ho pilierová sieň ,predsieň a svätyňa .V priečelí má štyri desaťmetrové sochy stojaceho Ramzesa 2 a dve sochy stojacej Nefertari.

Veľkolepí chrám dal postaviť aj v Abudžu v strednom Egypte a to pre svojho ochranného ducha Ka Skôr vynikal výzdobou ako rozmermi : mal dva pylóny , stĺpové nádvorie , dve pilierové siene a 16 miestností. Dnes je dosť schátraný ale na jeho stenách sa zachovali rozsiahle zvyšky vynikajúcich reliéfoch a textu Pantaweretovej poémy.

Ramzes 2 dal zväčšiť aj prastarý chrám boha Ptaha v prvom hlavnom meste zjednoteného Egypta Mennefere .Podľa nápisu jeho syna Chaemwaseta , ktorý bol Ptahovym veľkňazom , dal opraviť aj niektoré pyramídy pri Sakkare.

V hlavnom meste Wasete (Tébach) dal Ramses 2 vybudovať ešte jednu veľkolepú chrámovú stavbu : severovýchodnú časť luxorského chrámu.

Tvorí ju nádvorie ,ktoré nadvädzuje na veľkú stĺpovu dvoranu Amenthotepa 3. Má mierne lichobežníkový pôdorys v rozmeroch 57 krát 50 metrov , po všetkých stranách ho lemuje sčasti zachovaná kolonáda 74 párov kolosálnych stĺpov s hlavicami v podobe nerozvinutých papyrusov na severe ho ohraničuje pylón široký 65 metrov. Na nádvornej strane priliehajú k tomuto pylónu zvyšky trojloďovej kaplnky , zasvätenej wasetskej trojici bohov – Amonovi , Mut , Chonsuovi. Jeho čelnú stranu zdobia obrovské reliéfy z výjavmi z vojen proti Chetitom. Pred pylón si dal postaviť poltucet kolosálnych sôch.Dve zčiernej žuly , ktoré ho zobrazujú na tróne a sú vysoké 16,5 metra. Zo štyroch sôch z ružovej žuly , ktoré ho zobrazovali stojaceho sa zachovala len jedna. Pred nimi dal vztýčiť dva obelisky a to nerovnako veľké a z optyckých dôvodov aj v nerovnakej vzdialenosti od osi pylónu.
Na ľavom brehu Nílu oproti Karnaku , nedaľeko dnešnej dediny Šech Abd el-Kurny si dal Ramzes 2 vybudovať zádušný chrám. Jeho pôdorys meral 200 krát 60 metrov, mal dva pylóny , nádvorie lemované stĺpmi , veľkú stĺpovu dvoranu a desiatky kaplniek a iných kultových miest. Je to najväčší chrám tohto druhu ktorý sa zo starého Egypta zachoval. Jeho múry pokrývajú reliéfmy a nápismy o Ramzesových vojnách s Chetitmy . Pred druhým pylónom leží obrovská rozlámaná socha zo syenitu. Predstavovala Ramzesa 2 na tróne , vysoká bola vyše 17 metrov a mala hmotnosť vyše 100 ton . Na východ od prvého pylónu stal jeden z mnohých Ramzesových chrámoch . K chrámu priliehalo na všetkých stranách množstvo skladov a obytných budov. Ramzesov vzdušný chrám vyvolával svojimi rozmermi a svojou výzdobou odjakživa obdiv. Antický autori ho nazývali Osymandyová hrobka a novoveký ho až do rozlúštenia hieroglifov po nich opakovali. Ako sa ukázalo vznikol tento názov , známy najmä od Diodora , z gréckeho prepisu neskoroegyptskej výslovnosti Rameseho mien Wesermaatre Setepenre . Dnes sa volá Ramesseum.

Najimpozantnejšie diela po sebe zanechal v delte Nílu odkiaľ pochádzal a kde vybudoval dva mestá , z ktorých sa ale takmer nič nezachovalo. Ramzes 2 ale samozrejme obnovoval , zvetšoval a prestavoval chrámy všade kde sa dalo . Likvidoval diela svojich predchodcov a bez výčitiek ich budoval znovu. Žiadny faraón nedával tak bez hanby vytesávať kartuše so svojim menom na sochy iných kráľov. Niektoré z jeho ranných sôch sú umelecky hodnotné , obzvlášť súsošie s manželkou ktoré je dnes v Egyptskom múzeu v Turíne. Projekty so stredného a pozdného obdobia jeho vlády , vyznačujúci sa imperiálne – monumentálnym štýlom sú vätšinou nevkusné a monotónne. Vedšina jeho stavieb je odbytá a z bezpečnostného hľadiska nevyhovojúca. Pod povrchom otesaného kameňa nachádzame často narýchlo napchatú kamennú drť a neistou oporu mohutných stien sú veľmi zlé otesané kvádre. Egypťania boli skvelí kamenári a sochári ale na rozdiel od rimanov malokedy stavali na spoľahlivých základoch. V čase Ramzesa 2 bolo všetko podriadené kvantite a okázalosti . Rozpad jeho stavieb má tak na svedomí viac lajdáckosť ako zub času. Skrz veľké bohatstvo egyptskej civilizácií už za Ramzesa 2 bolo vydyteľné že nastáva materiálny a duchovný úpadok.
Vo svojom novom meste Taníd vytvoril Ramzes 2 z Amonovho chrámu akési múzeum egyptského sochárstva , kam nechal dopraviť pamiatky z celého Egypta. Samotná Tanis požierala vonkajšie obloženie veľkých pyramíd tvorené krásnymi vápencovymi kvádrami pochadzajúcich z baní v Ture.

Egyptská tradícia zachytená Strabonom pripisuje Ramzesovi 2 aj stavbu prieplavu medzi Červeným morom a Nílom. V Ramzesovom období dochádza k nebývalemu rozkvetu písomníctva. Zachovali sa rozličné verzie mýtov – O Usirovi a Sutechovi , O Horovi a Sutechovi , O záchrane ľudstva pred záhubou. Náboženské a magické spisy v KNIHE MRTVYCH . Z ramzesovej doby poznáme aj poviedky , bájky , rozprávky – O spore Sekenreho a Apopiho , O dobytí Joppy , O duchu ktorí sa dožadoval o obnovu svojej hrobky , O spore hlavy s telom.

Množstvo kolosálnych stavieb a sôch , pôvabných rozprávok a básní , rozsiahlych náučných a mytologických spisov , a iných výtvorov podaným Ramzesom 2 opravňuje nazvať dobu jeho vlády : Zlatým obdobím starého Egypta.

Do obdobia vlády Ramzesa 2 (medzi 15 a 18 rokom panovania) sa kladie odchod židov z Egypta. Žiadny prameň ale exodus nespomína , čo je jasné lebo Egypťania nemali žiadny dôvod prikladať k tejto populácií a ich odchodu z Egypta nejaký význam. Podľa iných tradicií to mohlo byť už skôr ale aj neskôr alebo mohli odýsť vo vlnách. Pokiaľ sa jedná o cestu ktorou sa z Egypta vybrali preč tak mohli ísť na sever jazernou krajinou , cez stredomorské pobrežie sinaja alebo močaritou oblasťou južne od Ballahalu do južnej časti sinajského polostrova.Egypt pre izraelitov predstavoval v Ramzesových časoch veľkú sýpku z ktorej obilie dávali Egypťania aj týmto kočovným národom. V Sankt Petersburgu je uchovaný dokument v ktorom sa uvádza že vodcovia z Megidda , Taanchu , Chasoru a Ašchalonu predstúpili pred Ramzesa 2 takisto ako aj židia so žiadosťou o obilie.
Ramzes 2 bol za obdobie svojej vlády nútený zabezpečovať ochranu pred líbijskymi kmeňmi ktorí sa snažili preniknúť do úrodnej dolnoegyptskej oblasti . Ochranu zabezpečovala výstavba pevností v pobrežnom pásme.Napriek napätým vzťahom s Chettitskou ríšou a vonkajšími kmeňmi sa Ramzes 2 snažil o vnútorný rozvoj zeme. Na území delty dal vybudovať zdokonalený závlahoví systém , čo pomohlo rozšíriť plochu obrábanej pôdy a viedlo k dalšiemu rozvoju poľnohospodárstva. Za jeho vlády sa rozvíjali mestá , hlavne vo východnej časti nílskej delty , ktorá bola východiskovou oblasťou pre obchodné spojenia Egypta so Sýriou a Palestínou.

Ramzes 2 bol tiež veľký bojovník . Keď behom svojho prvého bojového ťaženia do Ázie v štvrtom roku panovania získal pre Egypt územie siahajúce až k Ugaritu , zaskočil tým nielen vládcu Amurru ale tiež jeho veľkého spojenca , chettittého panovníka Muvatallišeho.ktorí bol nútený jednať. Faraón vo svojich držiavach v Palestíne a v Sýrií musel čeliť vzburám proti egyptskej ríši ktoré podnecovali chettiti . Tieto územia boli vplyve Egyptskej ríše. Faraón si pri prvej pevnosti v Kánannanu myslel že sú jeho spojencami ale opak bol pravdou. Ramzes 2 bol na všetkých pevnostiach konfrontovaný so vzburov . Keď tieto vzbury potlačil nechal v nich obyčajne svoju posádku aby ho strážila naďalej. Keď sa dostal do Sýrie prišiel k prvej pevnosti zvanej Megiddo . Hneď pri príchode egyptské vojsko Ramzesa 2 napadli Sýrčania ale Ramzes 2 ich rozprášil. Po niekoľkých týždňoch Ramzes 2 dobyl aj túto pevnosť. Po tomto úspechu a obnovení egyptských vplyvoch v tejto oblasti sa Ramzes 2 vrátil naspäť do Egypta. Lenže Chetittský vládca Muvatalliš sa s týmto neúspechom nezmieril a pripravoval pre Egypťanov odvetu. Faraón Ramzes 2 na predchádzajúcim vojnovým ťažením dobyl celý Kánannan , územie Amurru až po územie siahajúce k Ugaritu. S jeho otcom Setchi 1 sa zúčastnil vojnovej výpravy do Ázie . Na výpravu si zobral aj hárem ale len tie najvybranejšie krásavice. V štvrtom roku samostatnej vlády sa do boja proti chettitom vypravil znova , nečakal na chetitskú inváziu ale rozhodol sa napadnúť Chettitskú ríšu skôr ako ho chettiti napadnú egyptskej delte rieky Níl.

„Mladý , mocní a statoční mocných rúk a odvažnej mysle silný ako boh vojny – Montu a ako Atom ľúbezný , tento raz na čele štyroch armád s vojnovým vozatajstvom aby učinil koniec chetitskej rozpínavosti v egyptskej sfére”. Chettitský kráľ Muvatallaši ktorí sa pripravoval na boj , avšak neodvážil sa k priamemu podnetu , ponechával iniciatívu Ramzesovi 2 .Egyptský faraón sa naozaj odhodlal k činu a vyrazil zo svojimi jednotkami pozdlž pobrežia smerom k Byblu zatial čo Muvaltališ vyčkával v Káddeši.
Zamieril k mohutne opevnenému mestu Káddeš ktoré chettiti predtým od Egypťanov dobili.

Tam ho čakal chetitský kráľ Muvaltalliš zo svojimi spojencami a tam potom došlo aj k bitke opisanej v Pantaweretovej poéme. Ramzesové štyri armády , pomenované podľa hlavných egyptských bohov , tiahli údolím Oronta za sebou až k opevnenému mestu Káddeš ktorí sa v dnešných časoch volá – Tell Nabí Mand v severnej Sýrií na rieke Oronto. A tam práve došlo k pamätnej bitke kde sa stretli najväčšie mocnosti vtedajšieho sveta – Egyptská a Chetittská ríša.

Vpredu bola armáda Amomnova , ktorú viedol sám Ramzes 2 , dva kilometre za ňou išla armáda Reova , za ňou vo vzdialenosti 7 až 10 kilometrov armáda Ptahova a Sutechova .Faraón Ramzes 2 poslal po pobreží aj záložnú armádu v počte tritisíc mužov.
Egyptská pechota a jazda mala dvadsaťtisíc mužov , zatiaľ čo chetitské vojsko tvorila jazda s desaťtisícpäťsto mužmi na tritisíc päťsto bojových vozov , a pechota s osemtisíc mužmi.

Keď Ramzes 2 vydal rozkaz postaviť tábor , obišiel chetitský kráľ Muvatalliš so svojimi rýchlymi vojnovými vozmy Amonovu armádu vrhol sa na nič netušiacu reovu armádu a jediným úderom ju zničil. Nato sa vrátil a odzadu napadol Amanovu armádu : Kto prežil útok , hľadal spásu v úteku. Jedine Ramzes 2 sa postavil na odpor , hoci Muvatalliš obrátil “vraj proti nemu dvetisíc päťsto (podľa inej verzie iba tisíc ) vojnových vozov „ Zločin , že ma moji vojaci a bojovníci na vozoch opustili , je väčší , ako sa dá vysloviť . Avšak Amon my dal výťazstvo...

Bol som ako Montu a ako som dal nepriateľom pocítiť svoju ruku. Zrážal som ich , zabíjal som ich , a jeden volal na druheho : To nie je človek , čo je medzi nami , to je nepremožiteľný Sutech , Baal je v jeho údoch ! To nie sú ľudské činy , čo kona ! Ešte nikdy jediný človek sám , bez pechoty a bojovníkov na vozoch nepremohol státisíce ! “ Ramzes 2 sa tak podľa svojich slov z obkolesenia prebyl a ušiel smerom k moru. Tam mu však zastúpila cestu nová armáda. Už chcel proti nej vyraziť ale v tom spozoroval , že to nie sú Chetitti , ale jeho záložné vojsko jednej jeho pohraničnej pevnosti pochodujúcej po pobreží ktorí nemal o stratenej bitke potuchu. Postavil sa mu na čelo a vrátil sa na miesto bitky , kde sa už Chetitti zaoberali deľbou koristi . tento raz prekvapil on ich a len čo zaútočil , dorazila aj Ptahová armáda . Krvavý boj sa skončil až v noci . Muvaltalliš využil tmu a stiahol sa za hradby Káddeša. Najslávnejšia bitka Ramzesa 2 Veľkého sa teda skončila prinajmenej nerozhodne . Presvedčil sa v nej o rovnováhe síl a vyvodil z toho realistickí záver. Táto vojna bola nepodarený podnik pretože Ramzes 2 bol odtrhnutý od hlavného šíku svojich vojsk a egyptskú armádu zachránil od pohromy svojou vlastnou fenomenálnou srdnatosťou. Ramzes 2. Po vojne sa novým kráľom Chettitskej ríše stal Chattušiliš 3. Ramzesovi do Egypta poslal posolstvo z návrhom na zmluvu o trvalom miery a spojenectve. Bol to z chetitskej strany prezieravý politický čin ktorí Ramzes náležite ocenil , lebo si dobre uvedomoval , že i pre Egypt je výhodnejšie s Chettiti nebojovať ale dohodnúť sa s nimi. Zmluva bola hotová v 21 roku panovania Ramzesa 2. Hlavným cieľom zmluvy bolo zjednať mier medzi oboma mocnosťami , ktoré malo trvať na veky. Zaviazala teda i následníkov trónu a ich potomkov neviesť proti druhej strane vojnu , pomáhať si v prípade vonkajšieho napadnutia , a vnútorných nepokojov vydávať si zbehov a politických utečencov a napomáhať legitimite nástupníctva zpriatelenej zemi. Na dovršenie a spečatenie vzťahov uzavrel Ramzes 2 v 34 roku svojej vlády manželstvo s jednou dcér Chatušilla 3 . Po príchode do Egypta dostala meno Manefrure a postavenie Veľkej manželky , teda prvej v poradí za jeho hlavnou manželkou Nefertari. Väčšie šťastie ako na východe mal Ramzes 2 na západe , tam hranice svojej ríše udržal . Na nápisoch uvádza desiatky miest a kmeňov , ktorých povstanie musel potlačiť, Na zabezpečenie Egypta dal vybudovať rad strategicky rozmiestnených pevností , medzi nimi aj prímorských proti pirátom .Potom obrátil pozornosť na juh : niekoľkými výpravami pacifikoval núbijské kmene a obnovil egyptskú nadvládu až po štvrtý katarakt. Na pamiatku víťazných bojoch s núbijčanmi dal na brehoch Nílu postaviť niekoľko chrámov so svojimi sochami , reliéfmi a nápismi : „Pokoril sever a skrotil juh bojujúc svojim mečom. Prinútil nepriateľov v kriku bezhlavo utekať a povstalcov prehltnuť výkriky vzbury... Palestína a Núbia sú zovreté v jeho pästi a Egypt volá : Ó dobrotivý vládca , ty si rozšíril moje hranice a upevnil si ich naveky.

Ramzes 2 zomrel v roku 1212 . pred našim letopočtom .Pochovať sa dal v Údolí kráľov , v jednej z tamojších najväčších a najvýstavnejších hrobiek . Je vytesaná v skale ako všetky ostatné , má tri stĺpové siene , množstvo miestností a neobyčajný pôdorys . Dnes je pre prasknutú povalu v chodbe a závaly na rôznych miestach pre návštevníkov neprístupná . Predstavu o jej pôvodnej výzdobe si však môžeme urobiť trebárs podľa skvelých nástenných polychrómovaných reliéfov v hrobke jeho manželky Nefertari v Údolí kráľovien . Ako vieme jeho hrobku vylúpili a vyplienili už v staroveku . Múmiu z nej však už predtým zachránili králi 21 dynastie , ktorí ju dali preniesť do tajného úkrytu v skalách pri Dér el – Bahrí . Tam ju objavili roku 1875 novoveký pokračovatelia v remesle starovekých vykrádačov hrobiek . Riaditeľovi Egyptského múzea G. Masperovi , sa ju však podarilo s pomocou miestnych orgánov dopraviť roku 1881 do Káhiry , kde je dodnes . V Egyptskom múzeu je aj rakva Ramzesa 2 a množstvo jeho reliéfov a sôch . Štyri jeho kolosálne sochy nás vítajú už vo vstupnom átriu . Sochárskych vyobrazení Ramzesa 2 sa nám zachovalo mnoho . Mnohé z nich zachycujú nielen jeho individuálne črty , ale s nemalým úspechom aj celistvosť jeho vladárskej a ľudskej osobnosti . Okrem uvedených diel zasluhujú si zmienku najmä dve jeho kolosálne sochy , objavené pri dedine Mitrahine , čiže na pôde starovekého Mennefera . Jedna z nich , z bieleho kryštálického vápenca a pôvodne vysoká 13 metrov ,leží tam z odlomenými nohami pod osobitne postaveným pavilónom dodnes . Druhá z červenej žuly a o niečo menšia stojí od roku 1959 pred hlavnou železničnou stanicou v Káhire.

Možno najznámejšia a najobdivovanejšia je jeho trónna socha z čiernej žuly v mierne nadživotnej veľkosti , ktorú objavil , rozbitú na niekoľko desiatok kusov roku 1818 . francúzsky sochár J. J. Riffaud v Karnaku . Zobrazuje Ramzesa 2 s kráľovskou modrou korunou , dnes je v Egyptskom múzeu v Turíne .Jednu vynikajúcu sochu má aj v grécko – rímskom múzeu v Alexandrii.


Zdroje:
Perfekt 2000 , 2 zväzok súborneho diela V. Zamarovského. ISBN 80 – 8046 – 140 - 6 -
Vojtech Zamarovský. Bohovia a králi starého Egypta : 278 – 284 str. -
Nakladateľstvo Svoboda 1984 , Ján Burian , Pavel Oliva . Civilizace starověkého středomoří: 62 , 63 , 64 str. -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk