RAMZES 2

Vládci 19 a 20 dynastie sa zaslúžili o obnovu otraseného postavenia Egypta. Toto obdobie sa nazývalo ramessovské a bolo v ňom dôležité upevniť panovnícku moc a rozhodnúť či Egypt sa bude rozvíjať ako mocná ríša s ázijskými državami.Faraóni sa snažili hlavne o upevnenie vnútornej moci a rozšírenie egyptského panstva v Ázii.V súvislosti s týmto cieľom bolo i presunuté hlavné mesto do východnej oblasti delty , ktorá sa stala pre Egypt východiskom na šírenie svojho vplyvu v Ázii.V tomto období začal panovať Ramzes 2.

Ramzes 2 – Celých 67 rokov vládol Novej ríši Egyptskej. Začal panovať ako pätnásťročný , a to ako spolupanovník svojho otca Setchiho 1.. Vládol v rokoch : 1 279 – 1 212 pred Kristom. Bol to jeden z najslávnejších a najznámejších egyptských panovníkov. Veľkým - ho nazvali historici .Dnes je známym pod latinským menom Ramses. Celým menom Vesermaatre Setepenre Ramesse 2 Meriamon – čo znamená : Mocná je pravda Reova , Vyvolený reom , Re ho zrodil , Miláčik Amonov .

Bol to veľký panovník , vojvodca , mal veľmi dlhú vládu a rozhodne bol aj veľkým stavebníkom ale bol výnimočný hlavne v tom , že si vedel urobiť veľkú popularitu .O vladárskych činoch Ramzzesa 2 máme vďaka jeho jeho záľube v historických nápisoch podrobné a dosť úplné informácie. Behom svojej vlády vybudoval tento kráľ v severovýchodnej časti delty Nílu nové hlavné mesto Pi- Ramesse (Rammessove mesto) s veľkolepým palácom , rezidenčnou štvrťou , chrámom , predmestím a prístavom , ktorí mal značný význam pre kvetnúci obchod s Féniciou a Palestínou. Jeho rozsiahla stavebná činnosť po celom Egypte a Núbiji sa nedá zrovnať projektami žiadného iného egyptského vladára.

Ramzes 2 bol obklopený početnou kráľovskou rodinou v ktorej sa najväčšej úcte a obľube tešila jeho hlavná manželka a kráľovná Nefertari ktorá patrila medzi významné ženské osobnosti Novej ríše, ktoré buď samé priamo vládli Egyptu , alebo sa zásadným spôsobom podielali na výkon funkcie svojho kráľovského manžela.

Nefertari – jej meno v preklade znamená – Najkrajšia medzi všetkými , bola skutočnou prvou dámou , čo doprevádzala svojho faraóna pri všetkých štátnych a náboženských príležitostiach , viedla svoju vlastnú diplomatickú korenšpondenciu s chetitskou princeznou Puduchepou.

Bola bežne zobrazovaná na stenách v chrámomch , tesali sa jej sochy , bol jej a bohyni Hathor postavený chrám v Abú Simbel a nakoniec sa stala aj majiteľkou najkrajšej skalnéj hrobky v Údolí kráľovien a do nej aj uložená pravdepodobne v 24 roku vlády Ramzesa 2.Ramzes 2 mal mnoho kráľovskych manželiek , vedľajších manželiek aj konkubín ktoré mu porodili cez 150 detí . Nefertari však bola preňho ta najlepšia manželka s ktorou mal v poradí tretieho syna z 52 synoch a to Baenre Merenptah ktorí sa stal jeho nasledovníkom na faraonskom mieste.

Maľovaná výzdoba Nefertariny hrobky je umeleckým skvostom. Maľby ktoré pokryvajú steny a stropy jednotlivých miestností hrobky na ploche 520 metrov štvorcových , sú naprosto dokonalé a ich pestrá barevnosť je obdivuhodná. Priestorové rozvržení a výzdoba Nefertariny hrobky rešpektuje tradičné pojatie kráľovských hrobiek 19 dynastie . Jednotlivé scény sa tak odvíjajú na stenách šiestich priestoroch hrobky a zostupné chodby zo schodišťami , symbolizujú cestu kráľovnej Nefertari z tohto pominuteľného pozemského sveta do večného kráľovstva boha Usira a znovuzrodenie k novému , tentokrát trvalému životu.
Ramzes 2 sa staral o svojich robotníkov , dával vykopávať 60 metrové studne.Vedel totiž že studne sú zakladnou podmienkou pre prevoz karaván cez púšte a tak isto aj bez vody nebolo možné oddeľovať zlato od piesku a hasiť smäd baníkov . Vo veľkom lome poblízku Gebel El Ahmaru vztýčil vápencovú stélu , na ktorej popisuje ako sa staral o svojich remeselníkov slovami : Každý z vás bude dostávať mesačne svoj prídel , naplnil som však pre vás skladisko a to chlebom mäsom a koláčmi . Sú tam masti, aby ste si mohli ošetrovať hlavu každý týždeň , šaty, aby ste nové obliekli každý rok , topánky, aby ste mali nohy obuté každý deň. Práca v kráľovských službách bola dobre odmeňujúca. Vysoký dvorania a členovia kráľovského dvoru tiež zamestnávali veľký počet ľudí. Kvalifikovaný remeselník si mohol vyberať prácu podľa vlastnej vôli a dobrých podmienkach.

Ramzes 2 opäť vzkriesil monumentálny štýl. Na prvom mieste jeho stavieb je dokončenie Veľkej stupňovitej siene v Karnaku medzi druhým a tretím pylónom Amonovho chrámu v Karnaku , ktorá je jedným z najväčších zázrakov egyptskej architektúry . Spolu 134 kolosálnych stĺpov s hlavicami v podobe papyrusov a po celom drieku vyzdobených reliéfmi tvorí tam na ploche 102 krát 53 metrov kamenný les.Ramzes 2 ale len dokončil túto stavbu , pretože ústrednú kolonádu s dvanástimi najvyššími stĺpmi , dosahujúcich 12 metrov dal už postaviť Amenhotep 3 a väčšinu 14 metrových stĺpov dal postaviť už Setchi 1.
Ramzes 2 dal skvele vyzdobiť južný ohradný múr tejto stĺpovej dvorany , a to výjavmi proti chettitom a nápismi .Na nádvorí pred druhým pylonom si dal vztýčiť dve kolosálne sochy z ružovej žuly Jedna z nich na pravo od vchodu tam dodnes stojí a napriek poškodeniu budí dojem , akoby to bola socha majiteľa a tvorcu všetkého čo tu vidieť.

V Hornom Egypte zväčnil svoju podobu štyrmi obrovitánskymi sochami , ktoré nechal vytesať do skaly v chrámu Abú Simbelu .V Abú Simbel asi 400 km na juh od Luxoru dal vytesať do strmej pieskovicovej skaly nad Nílom dve chrámy.Väčší chrám dal zasvätiť bohom Amon-Reovi , Re Horachtejovi ,Ptahovi , a sebe.

Menší bohyni Hathor a svojej manželke Nefertari.Prvý z nich má priečelie s rozmermi 38 krát 33 metrov, ktoré je vyzdobené jeho štyrmi sediacimi sochami vysokých 20 metrov.Tri z nich sa dobre zachovali , druhá zľava sa zlomila v páse a jej horná časť spadla už v staroveku. Chrám je hĺboký vyše 60 metrov , v hlavnej osi má dve pilierové siene a svätyňu , po stranách šesť podlhovastých miestností. Výška siení, bohato vyzdobená reliéfmi , dosahuje 10 metrov. Druhý z týchto chrámov ,menší , je hĺboký 20 metrov a tvorí ho pilierová sieň ,predsieň a svätyňa .V priečelí má štyri desaťmetrové sochy stojaceho Ramzesa 2 a dve sochy stojacej Nefertari.

Veľkolepí chrám dal postaviť aj v Abudžu v strednom Egypte a to pre svojho ochranného ducha Ka Skôr vynikal výzdobou ako rozmermi : mal dva pylóny , stĺpové nádvorie , dve pilierové siene a 16 miestností. Dnes je dosť schátraný ale na jeho stenách sa zachovali rozsiahle zvyšky vynikajúcich reliéfoch a textu Pantaweretovej poémy.

Ramzes 2 dal zväčšiť aj prastarý chrám boha Ptaha v prvom hlavnom meste zjednoteného Egypta Mennefere .Podľa nápisu jeho syna Chaemwaseta , ktorý bol Ptahovym veľkňazom , dal opraviť aj niektoré pyramídy pri Sakkare.

V hlavnom meste Wasete (Tébach) dal Ramses 2 vybudovať ešte jednu veľkolepú chrámovú stavbu : severovýchodnú časť luxorského chrámu.

Tvorí ju nádvorie ,ktoré nadvädzuje na veľkú stĺpovu dvoranu Amenthotepa 3. Má mierne lichobežníkový pôdorys v rozmeroch 57 krát 50 metrov , po všetkých stranách ho lemuje sčasti zachovaná kolonáda 74 párov kolosálnych stĺpov s hlavicami v podobe nerozvinutých papyrusov na severe ho ohraničuje pylón široký 65 metrov. Na nádvornej strane priliehajú k tomuto pylónu zvyšky trojloďovej kaplnky , zasvätenej wasetskej trojici bohov – Amonovi , Mut , Chonsuovi. Jeho čelnú stranu zdobia obrovské reliéfy z výjavmi z vojen proti Chetitom. Pred pylón si dal postaviť poltucet kolosálnych sôch.Dve zčiernej žuly , ktoré ho zobrazujú na tróne a sú vysoké 16,5 metra. Zo štyroch sôch z ružovej žuly , ktoré ho zobrazovali stojaceho sa zachovala len jedna. Pred nimi dal vztýčiť dva obelisky a to nerovnako veľké a z optyckých dôvodov aj v nerovnakej vzdialenosti od osi pylónu.
Na ľavom brehu Nílu oproti Karnaku , nedaľeko dnešnej dediny Šech Abd el-Kurny si dal Ramzes 2 vybudovať zádušný chrám. Jeho pôdorys meral 200 krát 60 metrov, mal dva pylóny , nádvorie lemované stĺpmi , veľkú stĺpovu dvoranu a desiatky kaplniek a iných kultových miest. Je to najväčší chrám tohto druhu ktorý sa zo starého Egypta zachoval. Jeho múry pokrývajú reliéfmy a nápismy o Ramzesových vojnách s Chetitmy . Pred druhým pylónom leží obrovská rozlámaná socha zo syenitu. Predstavovala Ramzesa 2 na tróne , vysoká bola vyše 17 metrov a mala hmotnosť vyše 100 ton . Na východ od prvého pylónu stal jeden z mnohých Ramzesových chrámoch . K chrámu priliehalo na všetkých stranách množstvo skladov a obytných budov. Ramzesov vzdušný chrám vyvolával svojimi rozmermi a svojou výzdobou odjakživa obdiv. Antický autori ho nazývali Osymandyová hrobka a novoveký ho až do rozlúštenia hieroglifov po nich opakovali. Ako sa ukázalo vznikol tento názov , známy najmä od Diodora , z gréckeho prepisu neskoroegyptskej výslovnosti Rameseho mien Wesermaatre Setepenre . Dnes sa volá Ramesseum.

Najimpozantnejšie diela po sebe zanechal v delte Nílu odkiaľ pochádzal a kde vybudoval dva mestá , z ktorých sa ale takmer nič nezachovalo. Ramzes 2 ale samozrejme obnovoval , zvetšoval a prestavoval chrámy všade kde sa dalo . Likvidoval diela svojich predchodcov a bez výčitiek ich budoval znovu. Žiadny faraón nedával tak bez hanby vytesávať kartuše so svojim menom na sochy iných kráľov. Niektoré z jeho ranných sôch sú umelecky hodnotné , obzvlášť súsošie s manželkou ktoré je dnes v Egyptskom múzeu v Turíne. Projekty so stredného a pozdného obdobia jeho vlády , vyznačujúci sa imperiálne – monumentálnym štýlom sú vätšinou nevkusné a monotónne. Vedšina jeho stavieb je odbytá a z bezpečnostného hľadiska nevyhovojúca. Pod povrchom otesaného kameňa nachádzame často narýchlo napchatú kamennú drť a neistou oporu mohutných stien sú veľmi zlé otesané kvádre. Egypťania boli skvelí kamenári a sochári ale na rozdiel od rimanov malokedy stavali na spoľahlivých základoch. V čase Ramzesa 2 bolo všetko podriadené kvantite a okázalosti . Rozpad jeho stavieb má tak na svedomí viac lajdáckosť ako zub času. Skrz veľké bohatstvo egyptskej civilizácií už za Ramzesa 2 bolo vydyteľné že nastáva materiálny a duchovný úpadok.
Vo svojom novom meste Taníd vytvoril Ramzes 2 z Amonovho chrámu akési múzeum egyptského sochárstva , kam nechal dopraviť pamiatky z celého Egypta. Samotná Tanis požierala vonkajšie obloženie veľkých pyramíd tvorené krásnymi vápencovymi kvádrami pochadzajúcich z baní v Ture.