referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Lukáš
Piatok, 18. októbra 2019
Rudolf II.
Dátum pridania: 18.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: dpolakova
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 919
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 4m 20s
Pomalé čítanie: 6m 30s
 
Rudolf II. Habsburský

Knieža alchymistov

Rudolf II. Habsburský, rímsky cisár, český a uhorský kráľ, prichádza na svet ako syn cisára Maximiliána II. a Márie Španielskej 18. mája 1552 vo Viedni, kde potom žije do svojich jedenástich rokov. Medzi rokmi 1563 a 1571 je potom so svojím bratom Árnoštom vychovávaní na dvore svojho strýka, španielskeho kráľa Filipa II.

Po návrate zo Španielska, Rudolfovi otec zaisťuje ako svojmu následníkovi (je jeho najstarším synom) nástupníctvo na tróny jednotlivých krajín habsburskej monarchie a v Rímskonemeckej ríši. Dňa 25. septembra roku 1572 nasleduje jeho korunovácia českým kráľom v Prahe. V roku 1575 je Rudolf II. zvolený a neskôr korunovaný za rímskeho kráľa.

Samostatnej vlády sa Rudolf II. Habsburský uberá v roku 1576 po smrti svojho otca, po ktorom tiež prijíma cisársku hodnosť.
Behom prvých rokov svojej vlády si Rudolf veľmi obľúbi Prahu, kde často prebýva a kde potom, čo podnikne neodkladné stavebné úpravy Pražského hradu, zostáva nastálo. V roku 1583 prenáša svoje sídlo definitívne do Prahy.

Dôvody jeho sťahovania sú najskôr dva: po prvé, Rudolf vždy považoval české kráľovstvo za najpevnejšiu základňu svojho politického postavenia a po druhé, poloha Prahy, ktorá sa na rozdiel od Viedne nikdy nedostala do priameho ohrozenia Turkmi.
Behom Rudolfovho panovania mesto kvitlo, stáva sa centrom európskej politiky a významným strediskom vedeckého – v Prahe prebýval napr. Tycho Brahe, Johann Kepler a mnohí slávni alchymisti a pod. - a umeleckého života. Rudolf je vášnivý zberateľ umeleckých artefaktov, jeho „kunstkomora“ patrila vo svojej dobe k najvýznamnejším zbierkovým kolekciám umeleckých predmetov a rôznych pozoruhodností.

Vláda Rudolfa II. je pritom poznamenaná do istej miery aj jeho duševnou chorobou. Prvé príznaky choroby sa začali prejavovať niekedy na začiatku osemdesiatych rokov šestnásteho storočia, ide predovšetkým o opakujúce sa stavy depresie a apatie.
Ďalší prudký útok Rudolfovej duševnej choroby prichádza v roku 1598 a s prelomom storočia je Rudolf vďaka svojim duševným problémom v kríze – stavy depresie a mánie sa striedajú so záchvatmi zúrivosti.

V tejto dobe začínajú cisára politicky odpisovať aj najbližší príbuzní, čo jeho duševný stav ešte zhoršuje. Začína u neho stihoman, pritom má zvláštne obavy z ambícií svojho brata Matyáša, ktorý Rudolfa neskôr skutočne v čele monarchie aj na cisárskom tróne vystrieda.

Rudolfov duševný stav ovplyvňuje aj jeho osobný život – cisár sa nikdy neožení, svadba je jedna z tém, ktoré dokážu výrazne narušiť jeho duševnú rovnováhu. Svadba jeho „večnej“ snúbenky Kláry Evženie s bratom Albrechtom v roku 1599, po ktorej sa nervovo zrúti, je toho príkladom.

Rudolf v styku so ženami preferuje krátkodobé sexuálne vzťahy, výnimku tvorí jeho dlhoročné spolužitie s konkubínou Kateřinou Stradovou. So svojimi milenkami má cisár asi šesť alebo sedem nemanželských detí, o ktorých živote nie je známe takmer nič. Najznmejší z týchto ľavobočkov je jeho duševne chorý syn Julius Cesar d´Austria.

Vplyv duševnej choroby na politické aktivity Rudolfa II. Habsburského je nesporný, často však býva preceňovaný- Rudolf rozhodne nie je len nejakým „šialencom na tróne“, po väčšinu vlády si zachováva politickú aktivitu a schopnosť rozhodnúť sa, vyriešiť politické úlohy. Duševná chorba začína ovplyvňovať jeho vládu až v posledných rokoch jeho života.

Tak sa stane, že v roku 1606, keď prepuká ďalšia z mnohých recidív Rudolfovej choroby, habsburský arcivojvodovia na tajnej schôdzi vo Viedni uznajú za hlavu rodu a nástupcu v čele monarchie arciknieža Matyáša – Rudolf sa ale o schôdzke dozvie a to len posilní jeho nenávisť k bratovi.

V roku 1608, v máji, roztržka medzi bratmi vyvrcholí – Matyáš, podporovaný uhorskými, rakúskymi a moravskými stavmi si vojenským ťažením k Prahe vynucuje vládu nad Rakúskom, Uhrami a Moravou, Rudolfovi zostávajú iba české zeme a titul cisára.
O rok neskôr prichádza pamätný okamih – cisár Rudolf II. Vydáva (pod nátlakom českých stavov) svoj slávny „Majestát“. Ktorý zaručuje v českých krajinách náboženskú slobodu.

O dva roky neskôr, v dobe, kedy môžeme hovoriť o faktickom rozklade Rudolfovej osobnosti, sa cisár pokúsi posledný krát obnoviť svoju moc a so svojím bratrancom, pasovským biskupom arcikniežaťom Leopoldom, sa vydáva na riskantné vojenské ťaženie. Na začiatku roku 1611 vpadne pasovské vojsko do Čiech, aby donútilo České stavy aj nenávideného Matyáša k poslušnosti. Pasovia sa zmocňujú postupne južných Čiech a potom obsadia ľavo brežnú časť Prahy, teda Hradčany a Malou Stranu – tým však celá akcia končí, nepodarená.

Rudolf je po tomto dobrodružnom znovunadobudnutí svojej moci donútený v roku 1611 abdikovť na český trón a o deväť mesiacov neskôr v roku 1612 v Prahe, na Pražskom hrade umiera.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.