Výsledky vojny:

Materiálne škody a obete vojny:

Graf znázorňujúci pomerné zastúpenie obetí vojny
Bližšie informácie v hlavnom článku: Obete druhej svetovej vojny

Druhá svetová vojna celkom zmazala rozdiely medzi zázemím a frontom. Najväčší vplyv na to malo masové nasadenie letectva, ktoré bombardovalo nie len nepriateľské továrne, ale aj domovy robotníkov ktorí v nich pracovali. Rovnako podstatné bolo aj bezohľadné správanie sa armád k civilistom na nepriateľskom území, ktoré bolo podporované z národnostného, rasového alebo triedneho hľadiska. Už prvé dni vojny priniesli útrapy kobercového bombardovania miest ako bola Varšava, Rotterdam či Londýn. Bombardovanie hlbokého zázemia však nemalo inak dostatočne vysoký účinok na vojenské úsilie jednotlivých strán. Za čiastočne úspešné možno považovať napádanie vojenského priemyslu. Jednotlivé krajiny sa proti tomu bránili po svojom. Výroba sa buď rozptýlila, premiestnila hlbšie za front, mimo dosahu nepriateľského letectva, alebo sa premiestnila do lepšie chránených podzemných priestorov.

Vojny sa zúčastnilo 61 štátov (ich obyvateľstvo tvorilo 80% svetovej populácie). Vojna zasiahla všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy a Južnej Ameriky. Priamo sa však bojovalo hlavne v Európe, Severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, Južnej a Juhovýchodnej Ázii. Vojenské operácie zasiahli územie 40 štátov. V armádach bojujúcich krajín slúžilo dovedna 110 miliónov ľudí. Suma celkových výdavkov na vojnu predstavovala 4 trilióny amerických dolárov. Celkové obete sa odhadujú na v rozmedzí od 50 do 62 miliónov, čo boli 2,5% vtedajšej svetovej populácie. 37 miliónov z nich boli civilisti, zvyšnú menšiu časť tvorili padlí vojaci. Spojenci stratili 51 miliónov osôb, krajiny Osi naproti tomu 11 miliónov (straty krajín, ktoré prešli na stranu Spojencov sú zarátané medzi spojenecké straty).


Hamburg po náletoch v roku 1943

Celkovo najväčšie straty utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil najmenej 26 miliónov občanov. Asi 17 miliónov z nich boli civilisti. Celkovo prišla krajina o viac než 13% obyvateľstva. Pri dovtedy najtvrdších bojoch aké boli zaznamenané, bolo iba v ZSSR vyše 100 miest a 70 000 dedín zrovnaných zo zemou alebo veľmi ťažko poškodených či vypálených. Bez prístrešia zostalo 25 miliónov sovietskych občanov. Materiálne škody predstavovali 2600 miliárd rubľov. V percentuálnom prepočte ľudských strát dopadlo horšie ako ZSSR len Poľsko, ktoré stratilo viac než 16% obyvateľov, ktorí predstavovali 5,6 milióna obyvateľov. Spojené štáty stratili 418 000 vojakov. Veľká Británia stratila 450 400 obyvateľov, väčšina z nich boli vojaci. V Juhoslávii prišlo o život v dôsledku vojny o 1 milión obyvateľov. Viac než polovica z nich boli civilisti. Francúzsko stratilo 562 000 obyvateľov, viac než polovica boli civilisti. Odhady strát Číny hovoria o 10 miliónoch, z troch štvrtín civilistov.

Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci. Veľa Nemcov však prišlo o život pri následných deportáciách z krajín východnej a strednej Európy. Množstvo vojakov neskôr zahynulo v sovietskom zajatí. Japonsko stratilo 2,6 milióna obyvateľov. V Taliansku zahynulo počas vojny asi 450 000 ľudí, dve tretiny z nich boli vojaci. Rumunsko, ktorého vojaci boli najprv Nemcami na východnom fronte používaní ako „potrava pre kanóny“, no v neskoršej fáze sa pripojilo k Spojencom a podieľalo sa na oslobodzovaní strednej Európy stratilo 841 000 obyvateľov, prevažne vojakov.


Obete druhej svetovej vojny na území Česko-Slovenska:

Druhá svetová vojna zanechala citeľné straty na životoch aj v Česko-slovensku. Podľa údajov z Vojenského historického ústavu predstavovali celkové straty na životoch asi 350 000 až 360 000 tisíc obyvateľov. Z toho v koncentračných táboroch zahynulo približne 235 000 osôb, z toho asi 149 000 židovského pôvodu. V Česku to bolo asi 78 000 a na Slovensku 71 000 osôb. Celkovo však prešlo koncentračnými tábormi asi 350 000 osôb. Neskoršia dokumentácia uvádza pre Česko 92 000 deportovaných (z toho 79 000 mŕtvych), zo Slovenska bolo deportovaných 109 000 ľudí. Pri stanných právach bolo bez súdov popravených 10 000 osôb. Počet padlých príslušníkov vojenských a partizánskych jednotiek predstavuje asi 12 000 osôb. Pri leteckých náletoch zahynulo 7000 osôb. Bezporostredne po skončení vojny zahynulo na následky prežitého utrpenia asi 95 000 osôb. Počas vojny bolo umučených a zavraždených asi 15 000 detí, prevažne židovského pôvodu, ale časť z nich aj zo zničených osád. Nacistický vpád na Slovensko si vyžiadal viac ako 10 000 obetí, v Pražskom májovom povstaní padlo asi 1600 bojovníkov. Na nútené práce do Nemecka a do nacistami okupovaných krajín bolo nasadený as 500 000 osôb z bývalého Česko-Slovenska. (Zo Slovenska to boli najmä vojaci dvoch odzbrojených východoslovenských divízií a občania vypálených obcí). Pri represáliach a prenasledovaní partizánov bolo čiastočne alebo úplne vypálených 90 obcí v Čechách a na Slovensku. [4]


Holokaust a masové vraždy:

Deti v koncentračnom tábore v Osvienčime

Barbarstvo dosiahlo najväčší stupeň na východnom fronte a bojov v Tichomorí a Indii. Väčšina z krajín bojujúcich v týchto oblastiach nedodržiavala alebo ani len nepodpísala Ženevské konvencie o zajatcoch. Na týchto frontoch boli ranení bežne ponechávaní svojmu osudu alebo rovno zastrelení. Nie vždy to však bolo pre čistú krutosť a bezohľadnosť veliteľov alebo jednotlivých vojakov. Počas bojov nemali armády často možnosť sa starať o vlastných ranených, alebo kapacity či možnosti vziať zajatcov. Najväčších vojnových zločinov sa dopustilo nacistické Nemecko a Japonsko. Spomedzi spojeneckých krajín to bol najmä Sovietsky zväz, ktorého predstaviteľov však po vojne nikto oficiálne neobvinil.