V rokoch 1939-1940 akceptovali Slovenský štát viaceré krajiny sveta, ako napr. Nemecko, Vatikán, Taliansko, Švajčiarsko, Španielsko, Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko a i., celkovo to bolo de facto 26 štátov. Slovenský štát bol rozčlenený na 6 žúp (Bratislavská, Nitrianska, Trenčianska, Pohronská, Podtatranská a Spišsko-gemerská) a 61 okresov. Hlavný mestom bola Bratislava


Príklady slovenského satelitného postavenia voči Nemecku

Slovenský štát vznikol ako jeden z vedľajších produktov politiky nacistického Nemecka. Jeho vznik nebol výsledkom prirodzeného a dlhodobého snaženia slovenskej spoločnosti, ale vznikol pod nátlakom Nemecka. Fungoval síce ako formálne samostatný a suverénny štát, bol signatárom medzinárodných dohôd, dokonca ho uznalo 26 štátov sveta, ale od začiatku až do konca svojej existencie bol satelitom Nemecka. Prejavilo sa to najmä v týchto bodoch:

-Rozhodujúcou inštitúciou vplyvu Nemecka na slovenskú vládu bolo nemecké veľvyslanectvo v Bratislave (veľvyslanci h. Bernard, M. von Killinger, H. E. Ludin). Bolo hlavným tlmočníkom želaní a žiadostí nemeckého protektora a neraz zasahovalo aj do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky.

-Nemeckí beráteri (poradcovia) pôsobili postupne na všetkých ministerstvách, úradoch a inštitúciách.

-Najdôležitejšie priemyselné podniky boli zverené pod priamu kontrolu Nemecka, do najvýznamnejších podnikov (napr. zbrojoviek na Považí) boli dosadení nemeckí vojenskí pridelenci.

-Závislosť bola zakotvená v systéme zmlúv. 23. marca 1939 podpísala slovenská vláda tzv. Ochrannú zmluvu (zmluva o ochrannom pomere). Tá zaväzovala slovenskú vládu koordinovať svoju politiku so záujmami a potrebami Nemecka. Ako protihodnotu poskytlo Nemecko Slovensku svoju ochrannú ruku nad politickou nezávislosťou slovenského štátu a integritou jeho územia.

-V septembri 1939 sa slovenská republika zúčastnila ťaženia proti Poľsku, v r. 1941 zasa nemeckého útoku na ZSSR, takisto vyhlásila vojnu USA a Veľkej Británii.

-Slovenský priemysel sa svojou produkciou orientoval na potreby Nemecka, kam smerovalo až 70 % slovenského exportu.

-Satelitný vzťah sa prejavil aj v neprimeranom stanovení kurzu slovenskej koruny k ríšskej marke 11:1, čo bolo asi 50 % nadhodnotenie marky voči korune. Reálny kurz bol totiž asi 6:1.

V plánoch Berlína predstavovala Slovenská republika „vzorový štát“ malého národa, ktorý mal dokazovať, že ak sa malé národy poslušne podriadia Nemecku, prijmú jeho spojenectvo a obranu, majú šancu na politickú sebarealizáciu.


Etapy budovania ľudáckeho režimu

Od jesene 1938 do leta 1940

Hlavné slovo pri budovaní režimu malo konzervatívne krídlo HSĽS. Formovalo sa však aj radikálne fašistické krídlo HSĽS, ktoré zatiaľ iba zbieralo sily na sústredený útok. Dobová propaganda dávala tomuto obdobiu prívlastok „usmievavé Slovensko“. Vo vládnych kruhoch prevládala ilúzia o vytvorení liberálneho autoritatívneho režimu, ktorý bude vyhovovať väčšine občanov Slovenska a bude ho akceptovať aj nacistické Nemecko.

Na jar 1940 dokonca na ministerstve zahraničných vecí vznikla ilúzia o liberalizačnom trende v zahraničnej politike, keď minister zahraničných vecí F. Ďurčanský koketoval s myšlienkou neutrality Slovenska. Vzhľadom na okolnosti, za akých Slovenská republika vznikla a vzhľadom na jej satelitný vzťah k Nemecku, to však bolo nereálne.

Budovanie autoritatívneho režimu pokračovalo degeneráciou skutočných funkcií Snemu Slovenskej republiky. Moc sa viditeľne koncentrovala v rukách vlády. Parlamentné zákony boli nahradené vládnymi nariadeniami. Vláda začala s tzv. riešením židovskej otázky, teda so systematickou hospodárskou, politickou a občianskou diskrimináciou židovských obyvateľov. Na základe týchto opatrení židia nesmeli byť štátnymi zamestnancami či dokonca vykonávať niektoré povolania. Takisto začal proces arizácie, čo je prevod židovských podnikov do rúk kresťanov. No prezident Tiso však mohol niektorým židovským obyvateľom udeliť milosť a tým ich ponechať na pôvodných pracoviskách, napr. keď boli nepostrádateľnými pre niektorú z oblastí verejného života.
Naplno rozbiehali svoju činnosť Ústredňa štátnej bezpečnosti a ilavský koncentračný tábor.