referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Albína
Pondelok, 16. decembra 2019
Slovenský štát 1939-1945
Dátum pridania: 25.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Tcko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 274
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 16.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 27m 30s
Pomalé čítanie: 41m 15s
 
Začalo sa pracovať na zakladaní pracovných táborov v Žiline, Novákoch, Vyhniach, Seredi a najznámejšom v Ilave. Dôverná konferencia nemeckých politikov vo Wansee dňa 20.1.1942 rozhodla o „konečnom riešení židovskej otázky“, a to ich celkovým vyhladením.

Keď Nemecko žiadalo zvýšiť počet slovenských robotníkov na práce do Nemecka, slovenské ministerstvo vnútra na rokovaniach ponúklo ako náhradu za požadované pracovné sily 20 000 Židov za Slovenska. Na riešenie tzv. židovskej otázky vysťahovaním systematicky vplývalo Nemecko. Vojtech Tuka sa dohodou bez vedomia vlády a prezidenta zaviazal vyviesť Židov.
Deportácie zo Slovenska začali 25.3.1942. Za každého vyvezeného sa vláda zaviazala zaplatiť Nemecku 500 mariek. Od začiatku židovských transportov do ich skončenia na jeseň 1942 bolo vyvezených asi 58 000 židovských obyvateľov.


Hlinkova garda

Hlinkova garda bola polovojenská organizácia (podobná ako v Nemecku SS), ktorá existovala v rokoch 1939-1945, ktorú viedol Karol Sidor. Jej hlavným veliteľom bol však prezident Jozef Tiso. Bola založená 2.8.1938 v Trnave mladými nespokojnými radikálmi, bez súhlasu HSĽS. Do začiatku vojny nebola vyzbrojená. Počas vojny plnila bojové a bezpečnostné úlohy, strážnu službu v pracovných táboroch a deportačné misie do koncentračných táborov. V rámci gardy bolo vytvorených viacero pomocných jednotiek, napr. Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy, ktoré sa zúčastnili na bojoch proti partizánom po vypuknutí SNP.

Členstvo v tejto polovojenskej organizácii bolo dobrovoľné. Zánik gárd nastal po príchode Červenej armády a po retribúciách.
Retribúcie boli mimoriadne ľudové súdy, ktoré súdili zástancov vzniku autonómie Slovenska. Z celkového počtu 20 550 obžalovaných bolo 55 odsúdených na trest smrti, ktorý bol vykonaný v 29 prípadoch.


Spoločenský život

V období rokov 1939-1945 bola založená Slovenská národná banka, ktorá mala na starosti stálosť meny a poskytovanie úverov národnému hospodárstvu. 15.6.1939 bol založený Slovenský rozhlas. 7.11.1939 vznikla slovenská filmová účastinná spoločnosť Nástup. Slovenská vláda prijala uznesenie o vytvorení Slovenského múzea v Bratislave. V roku 1940 slovenský snem schválil zákon o Slovenskej univerzite. Jej súčasťou sa stala katolícka a evanjelická bohoslovecká fakulta, právnická, filozofická, lekárska a novozriadená prírodovedecká fakulta. 1.5.1941 pri Matici slovenskej v Martine vznikla Slovenská národná knižnica. Slovenský snem prijal zákon o Slovenskej akadémii vied a umení, ktorej úlohou bolo rozvíjať a organizovať slovenský vedecký život.


Hospodársky vývoj

V prvých rokoch vojny slovenské hospodárstvo každoročne narastalo. Vzrastala priemyselná výroba a mizla nezamestnanosť.
Hospodársky prosperovali najmä priemyselné odvetvia strojárske, textilné a potravinárske. Počas trvania 1. Slovenskej republiky sa vybudovalo 400 kilometrov ciest a železníc a postavilo sa niekoľko vodných elektrární na rieke Váh. Do Nemecka na sezónne práce odchádzalo každoročne asi 40 000 robotníkov.

Kým v Nemecku sa všetko prispôsobovalo na potrebu nemeckej armády a ich vojenskému priemyslu vrátane zásobovania potravinami, na Slovensku nebola núdza ani o luxusné potraviny. V rokoch 1943-1944 Nemecko začína prežívať krízu, preto aj obchodovanie so Slovenskom narážalo na problémy, kedy Nemecko nedokázalo Slovensku za tovar platiť. Slovenská mena bola po švajčiarskom franku druhá najhodnotnejšia mena v Strednej Európe.


Jozef Tiso – životopis Vodcu slovenského národa

Jozef Tiso pochádzal zo starej slovenskej rodiny v trenčianskej stolici. Narodil sa 13.10.1887 vo Veľkej Bytči. Pri krste dostal aj druhé krstné meno Gašpar, ktoré však v budúcnosti vôbec nepoužíval. Vyrastal v prostredí, kde dominovala náboženská výchova. Členovia rodiny sa často stretávali pri spoločných modlitbách, kde si spolu čítavali životopisy svätých. Jeho starý otec bol kostolníkom, ktorého si veľmi obľúbil, preto je veľmi pravdepodobné, že práve tu v ňom vznikla túžba stať sa kňazom.

Tiso začal svoju cestu za vzdelaním v ľudovej škole. Bol veľmi usilovný a ambiciózny. Patril k najlepším žiakom v triede. Po skončení 6. triedy ľudovej školy odišiel študovať do Žiliny s úmyslom stať sa kňazom. Roku 1902 prišiel Tiso študovať na vyššie
 
späť späť   3  |  4  |  5  |   6  |  7    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.