gymnázium do Nitry. Počas štúdia patril k najlepším študentom a maturitu dosiahol s najlepším prospechom. Potom odišiel do viedenského seminára Pazmánuem. Štúdium na Pazmáneu ukončil roku 1910 ako premiant. Ten istý rok ho biskup vysvätil za kňaza.

Do roku 1914 pôsobil na viacerých miestach. Po vypuknutí 1. sv. vojny narukoval ako poľný kurát k 71. pešiemu pluku. Tento peší pluk bol bezprostredne po vyhlásení vojny nasadený na ruský front v Haliči. Tu Tiso spoznal krutú, pred verejnosťou odvrátenú tvár vojny.

Ako poľnému kurátovi mu pripadla úloha utešovať zmrzačených a poskytovať posledné duchovné veci pre umierajúcich vojakov. Toto všetko otriaslo jeho duševnou a nakoniec aj fyzickou stránkou a tak kvôli zdravotným problémom bol z armády prepustený. Po návrate z vojny pôsobil v Nitre na viacerých miestach. Tu píše svoje spomienky na vojnu pod názvom Denník zo severného bojiska, kde môžeme nájsť aj mobilizujúce výzvy v duchu vlastenectva. Podobne vyznievali aj jeho ďalšie články, ktorými prispieval do rôznych miestnych časopisov.

Po vyhlásení ČSR sa Tiso začal zaujímať o politiku. Ako člen Slovenskej ľudovej strany bol po verejnom prejave na zhromaždení mládežníckej organizácie Orol obvinený z používania protičeských výrazov. V prejave poukazoval na krivdy a nepravosti pražského centralizmu voči slovenskému národu. Súd ho odsúdil na 2 mesiace a pokutu 400 korún. Odsedel si 14 dní a bol prepustený na základe amnestie.

V roku 1925 sa Jozef Tiso intenzívne zúčastnil predvolebnej kampane nielen ako rečník na verejných zhromaždeniach, ale opäť aj ako poslanecký kandidát. Voľby pre SĽS dopadli dobre a Tiso sa stal poslancom Národného zhromaždenia v Prahe. Tiso bol zvolený aj vo voľbách v rokoch 1929 a 1935.

V decembri toho istého roku sa mala uskutočniť i voľba prezidenta, v ktorej chcela už HSĽS zohrať úlohu jazýčka na váhach. Tiso bol pri rokovaniach asi iba sprostredkovateľom, rozhodujúce slovo vo voľbe prezidenta mal stále Hlinka. Tiso však Hlinkovu voľbu Beneša ovplyvnil, pretože Beneš ešte pred samotnou voľbou prisľúbil Tisovi, že ak za neho bude HSĽS hlasovať, do roka po svojom zvolení za prezidenta vyrieši slovenskú otázku uskutočnením autonómie, ale Beneš tento svoj sľub nikdy nesplnil.

Rok 1939 sa začal vyhrotením vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Toto vyhrotenie vyvrcholilo 8.3.1939, keď bola vláda na Slovensku prevzatá českými generálmi a slovenská autonómna vláda bola zbavená legitímnosti. 0 3 dni neskôr prezident Hácha vymenoval novú autonómnu vládu na čele s Karolom Sidorom. Tisa skontaktovali Hitlerovi agenti a ponúkli mu vojenskú pomoc na ochranu autonómie. Tiso s poďakovaním odmietol. 13.3.1939 dostal Tiso od Hitlera pozvánku do Berlína. Po súhlase predsedníctva HSĽS do Berlína išiel.

Tu mu Hitler predostrel svoje požiadavky a žiadal od neho, aby vyhlásil samostatnosť Slovenska, inak Slovensko padne spolu s Českom. Tiso vyhlásil, že takéto rozhodnutie môže urobiť len slovenský snem. Hitler mu ukázal telegram, v ktorom stálo, že maďarské vojská sa koncentrujú na južných hraniciach Slovenska. Tiso stále trval na zvolaní slovenskému snemu, ktorý musí rozhodnúť. Nakoniec svoju požiadavku presadil a odletel do Bratislavy.

V Bratislave sa konalo mimoriadne zasadnutie slovenského snemu. Program bol nasledovný: K. Sidor podal demisiu, ktorú snem prijal. Hneď na to referoval Tiso o svojom rozhovore s Hitlerom. Snem Slovenskej krajiny sa uzniesol, že je za vytvorenie samostatného slovenského štátu. Dňa 14.3.1939 vznikol samostatný Slovenský štát, deň na to vznikol Protektorát Čechy a Morava.

18.3. sa v Berlíne stretol Tiso ako predseda slovenskej vlády s Hitlerom. Hitler od Tisa žiadal prevzatie ochrany Slovenska Nemeckou ríšou a tým vlastne úplné podriadenie sa Nemeckej ríši. Tiso za takýchto podmienok nebol ochotný rokovať a vstal od stola. Hitler nakoniec prehlásil, že je to len žiadosť jeho generálov, o ktorej sa dá rokovať. Výsledkom týchto rokovaní bolo podpísanie tzv. Ochrannej zmluvy (Schutzvertrag). V zmluve sa Slovensko zaviazalo viesť svoju zahraničnú a vojenskú politiku v súlade s Nemeckom a dalo súhlas k pobytu nemeckých vojsk na časti západného Slovenska.

Dňa 26.10.1939 bol za prezidenta Slovenskej republiky Slovenským snemom jednohlasne zvolený dr. Jozef Tiso. Tlak Nemecka, podporovaný radikálnym krídlom HSĽS, sa stupňoval. V lete 1940 musel prezident Tiso na priamy Hitlerov nátlak pustiť k moci radikálnych pronemecky orientovaných politikov a musel súhlasiť s vyslaním nemeckých poradcov na Slovensko. V novembri 1940 sa Slovensko pripojilo k Paktu troch mocností a po účasti vo vojne proti Poľsku sa zúčastnilo i vojny proti ZSSR. Po zániku Slovenského štátu Tiso uniká do Rakúska, odtiaľ neskôr do Ameriky, kde ho úrady zatknú a odovzdajú do rúk obnovenej ČSR. Tiso bol postavený pred súd, ktorý ho 15.4.1947 odsúdil na trest smrti. Rozsudok bol vykonaný 18.4.1947.