Stručná charakteristika hradov

Tak ako aj v staroveku, aj v stredoveku bez prestania rinčali zbrane. Vojská lúpili a ničili, čo im prišlo pod ruku. Obyčajný človek sa ťažko ubránil a nemal sa kam skryť. Zato kráľov a šľachtu chránili hrubé múry hradov. Najlepším miestom na postavenie hradu bola prírodná vyvýšenina obkľúčená vodou. Kde takéto prírodné podmienky neboli, stavitelia navŕšili vyvýšeninu a obohnali ju hlbokým kanálom, ktorý naplnili vodou, čím vytvorili hradnú priekopu. Dobre postavený hrad pod vedením skúseného veliteľa odolával obliehaniu aj niekoľko mesiacov, pravda, ak mal vlastnú studňu, teda dostatok vody.

Spočiatku sa hrady budovali z dreva a nepriateľ ich ľahko podpálil. Neskôr sa stavali z kameňa a vďaka premyslenému systému hradieb a obranných múrov sa stávali takmer nedobytné. Až koncom 13. storočia, keď bol vynájdený strelný prach, stratili dôležitosť. Väčšina hradov bola postavená od 9. do 16. storočia, keď sa európske krajiny ustavične zmietali v nejakých vojnách. Keď nastali pokojnejšie časy, feudáli sa sťahovali do pohodlných vidieckych sídel.
Mnohé hrady sa zachovali dodnes.


Obrana hradu

Hlboké vodné priekopy a pevné skalnaté základy znemožňovali útočníkom podkopať hradné múry, a tak sa pokúšali prebúrať opevnenie a zdolať ho pomocou obliehacích strojov. Často skúšali aj vyhladovať obyvateľov hradu. Obrancovia sa pokúšali odohnať útočníkov streľbou z lukov a kuší, no ak neustúpili, vojaci od múrov tyčami odtláčali rebríky s lezúcimi útočníkmi a liali na nich horúcu vodu, smolu či horúci piesok.


Vývoj opevnení

Vojenskí velitelia zdokonaľovali bojovú taktiku, objavovali sa účinnejšie zbrane, a tak sa bolo treba premyslenejšie brániť. Všetko toto urýchlilo výstavbu hradov ako obranných objektov.


Hradné návršie a predhradie:

Prvé hrady, ktoré pozostávali z drevenej veže obohnanej palisádami, sa stavali na hradnom návrší. Vonkajšie opevnenie chránilo hradné nádvorie – predhradie s ďalšími budovami. Drevené hrady však často a ľahko podľahli požiaru.


Normanský hrad:

Normani postavili veľa pevných kamenných hradoch na obranu dobytých území. Nejeden z nich, napr. hrad Dover, vybudovaný v 11. – 13. storočí, alebo londýnsky Tower, stoja dodnes.

Úloha kamenných hradov

Kamenné hrady mali za úlohu:
a)sídla kráľov a šľachticov
b)ochrana významných ciest
c)miesta výberu mýta


Hrady na Slovensku

Na Slovensku je známych minimálne 255 hradov (do tohto čísla nerátam zámky). V nasledujúcich riadkoch Vám priblížim aspoň zopár tých najznámejších z nich.


Banskobystrický hrad:

Na rozdiel od veľkej väčšiny hradov, ktoré postavili na samostatných a vhodných miestach pre opevnenie, niektoré hrady tvorili súčasť mestského celku buď na jeho okaji (boli súčasne začlenené do mestského opevnenia), alebo v dvoch prípadoch (Banská Bystrica, Kremnica) skoro v jeho strede. Je to mestský hrad alebo zámok. Tvorili ho budovy farského kostola a stavby zahrnuté do jeho súvislého opevnenia.

Základom mestského zámku v Banskej Bystrici je románsky kostol, ktorý bol neskôr v gotike prestavaný a zväčšený. Podľa samej stavby a zariadenia kostola si možno urobiť predstavu o bohatstve bystrických mešťanov, ktorí bohatli z ťažby rúd na