referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2019
Kamenné hrady na Slovensku
Dátum pridania: 25.03.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Tcko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 341
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 12.6
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 21m 0s
Pomalé čítanie: 31m 30s
 
Hrad Devín:

Návršie osídlené v celom praveku od eneolitu, neskôr predsunutá rímska strážna stanica patriaca vojenskému táboru v Carnuntume v Rakúsku. Významná slovanská pevnosť a sídlo slovenských kniežat, prvýkrát sa spomína v roku 864 vo Fuldských análoch ako pevnosť Dowina. Počas trvania Veľkomoravskej ríše bol významné vojenské a hospodárske centrum. Po jej zániku sa z neho stal pohraničný strážny hrad, najskôr v kráľovskom, neskôr vo feudálnom vlastníctve. Pred 13.storočím bol na skalnom brale vybudovaný kamenný hrad. V prvej polovici 15. a v 16. storočí ho prestavali na goticko-renesančnú pevnosť. V rokoch 1635-1918 patril Pálffyovcom. V roku 1809 ho vyhodili do vzduchu napoleonské vojská. V prvej polovici 19.storočia sa stal symbolom slávnej minulosti Slovákov a od roku 1836 cieľom vychádzok štúrovskej mládeže (výlet z 24. 4. 1836 pripomína pamätná tabuľa umiestnená na hrade). Od roku 1973 sa na hrade vykonávajú konzervácia ruín a archeologické výskumy, počas ktorých sa bola objavená slovanská bazilika a románske domce. Od roku 1984 je areál sprístupnený verejnosti.


Hrad Červený Kameň:

Na nádvorí dnešného hradu Červený Kameň, ležiaceho na juhovýchodnom svahu Malých Karpát neďaleko Modry nad obcou Častá, stál už v polovici 13. storočia kamenný hrad, ktorý bol súčasťou pohraničnej sústavy hradov, tiahnúcej sa od Bratislavy až po Žilinu. Tento pôvodný hrad zanikol v prvej polovici 16. storočia, keď jeho vtedajší majitelia, augsburskí podnikatelia Fuggerovci, vybudovali v rokoch 1535 - 1537 po jeho obvode novú pevnosť s ústredným štvorcovým dvorom a štyrmi nárožnými baštami.

Základom pevnosti bolo pôvodne iba juhovýchodné obytné krídlo, v ktorého suteréne boli rozsiahle skladovacie priestory. Štyri nízke a široké bašty postavené na obranu pevnosti boli prispôsobené vyspelej delostreleckej obrane systémom kazemát a strelných komôr s dômyselným riešením vetrania a odsávania dymu po výstreloch. Pevnosť dobudoval po roku 1588 jej nový majiteľ Mikuláš Pálffy dostavbou ďalších dvoch poschodových obytných krídel a jedného prízemného krídla na severozápade. Pevnosť sa tak stala zároveň honosným renesančným zámkom, ktorého obytné priestory zariadili umelecky vyspelým interiérom.
Neskoršie prestavby už iba zvyšovali reprezentatívnosť rodového panského sídla. Aj keď bol hrad v nasledujúcich storočiach niekoľkokrát poškodený požiarom, Pálffyovci, ktorí boli jeho vlastníkmi až do druhej svetovej vojny, ho vždy opravili, takže sa nám dodnes zachoval vo svojej historickej podobe. Objekt dnes slúži ako múzeum nábytku.


Hrad Modrý Kameň:

V súčasnosti je už iba zrúcaninou gotického hradu z 13. storočia. V roku 1576 bol dobytý Turkami, ktorí ho pri ústupe v roku 1593 zničili. V rokoch 1609 - 1612 bol renesančne obnovený a v roku 1683 opäť zničený. V roku 1730 bol na dolnom hrade postavený rozsiahly barokový kaštieľ. Od tohoto času sa podoba hradu a kaštieľa takmer vôbec nezmenila. Dnes sa v ňom nachádza Múzeum bábkarských kultúr a hračiek.


Nitriansky hrad:

Nitriansky hrad, ktorý je výsledkom staviteľskej činnosti takmer desiatich storočí, stojí na mieste starého výšinného slovanského hradiska, pôvodne obklopeného meandrovitým korytom rieky Nitry. Prvá písomná zmienka o hradisku pochádza z roku 871. V nej sa spomína stavebná činnosť kniežaťa Pribinu a posvätenie jeho kostola v Nitre okolo roku 830. V období Veľkej Moravy sa v Nitre zdržiaval knieža Svätopluk a v rokoch 880 - 892 tu bolo aj biskupské sídlo. Po páde Veľkej Moravy toto biskupstvo zaniklo, po vzniku uhorského štátu ho však už v druhej polovici 11. storočia obnovili. Význam Nitrianskeho hradu v tomto čase potvrdzuje tzv. Maurova legenda z rokov 1064 - 1070, ktorá spomína na hrade baziliku sv. Emeráma, do ktorej uložili pozostatky sv. Ondreja a Beňadika.

Hrad odolal aj tatárskemu vpádu v roku 1241, o tri desaťročia neskôr roku 1271 ho však veľmi poškodil požiar počas obliehania Přemyslom Otakarom II. Po požiari obnovili nielen kostol, ale pravdepodobne aj opevnenie hradu. Začiatkom 14. storočia ho dva razy po sebe dobyl Matúš Čák a roku 1431 ho obliehali husiti. Za kráľa Žigmunda vybudovali v prvej polovici 15. storočia nové hradné opevnenie, aj z toho sa nám však zachovalo málo, pretože roku 1465 znovu spustošilo hrad vojsko kráľa Mateja Korvína.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.