Hrad Strečno:

Hrad sa prvý raz spomína v čase Matúša Čáka, ako stredisko väčšieho feudálneho panstva. Vznikol na prelome 13. a 14. storočia, pravdepodobne na starom základe. Ako kráľovský majetok sa dostal začiatkom 15. storočia do držby kráľovien Barbory a neskôr Alžbety. V rokoch 1444 - 1469 bol majetkom Pongrácovcov z Liptovského Mikuláša, potom rýchlo menil majiteľov. Hrad poskytoval v 17. storočí. dobrú ochranu Vešeléniho povstalcom. Preto cisárske vojská za Leopolda I. v roku 1698 vonkajšie opevnenie zbúrali a poškodili aj hradné budovy. Odvtedy stál v ruinách. Hrad je Národnou kultúrnou pamiatkou.


Trenčiansky hrad:

Patrí medzi najstaršie slovenské hrady. Vznikol na mieste staršieho opevneného hradiska. Prvý raz sa spomína roku 1090. Už v tomto čase bol kráľovským strážnym hradom a strediskom pohraničného komitátu. Nepoznáme charakter jeho opevnenia v tomto čase, môžeme iba predpokladať, že sa skladal z obrannej veže, ktorá mohla byť už kamennou stavbou, pretože sa hrad v roku 1241 ubránil tatárskym vojskám. Aj v ďalšom vývoji hradu, ktorý už lepšie poznáme, bola jeho základom mohutná štvorboká obytná veža stojaca pôvodne samostatne uprostred štvorcového nádvoria vytvoreného obranným múrom. K nemu potom pristavovali jednotlivé paláce. Prvý dal vystavať Matúš Čák Trenčiansky, ktorý získal hrad v roku 1302 a vytvoril z neho stredisko svojho rozsiahleho a takmer na kráľovi nezávislého panstva. Matúš Čák dal prestavať aj hlavnú štvorbokú vežu, ktorú neskôr po ňom pomenovali Matúšovou. Po Matúšovej smrti v roku 1321 sa hrad stal opäť kráľovským majetkom. V tomto období vybudovali Ľudovítov (14. st.) a Barborin (15. st.) palác a keď sa po roku 1476 hrad dostal do rúk rodiny Zápoľských, aj tzv. Zápoľského palác (začiatkom 16. st.). Zároveň so zväčšovaním obytných častí sa zdokonaľovalo aj hradné opevnenie budovaním nových predhradí a hradieb. Opevňovacie a stavebné práce pokračovali aj v rokoch 1540 - 1560, keď bol hrad znovu v kráľovských rukách, výstavbou nových objektov a renesančných atík. Na konci 16. storočia sa dostal hrad do držby rodiny Illesházyovcov, ktorí zostali potom jeho majiteľmi až do konca feudalizmu. K ich menu sa viaže stavba tzv. sobášneho paláca a ďalšie zdokonalenie opevňovacieho systému. Za Thökölyho povstania (1678 - 1683) a rákoczyovských bojov (1704 - 1708) bol hrad dlho obliehaný a poškodený. Opravné práce po roku 1708 sa obmedzovali iba na údržbu hradu, z ktorého sa po strate jeho vojenského významu pomaly vytrácal život. Keď požiar roku 1790 zničil väčšinu jeho stavieb, premenil sa na zrúcaninu. Po rekonštrukcii uskutočnenej v 70. rokoch tohto storočia je časť hradu využívaná na muzeálne účely.


Hrad Šášov:

Z nemnohých hradov v údolí Hrona na skalnatom brale nad Hronom čnejú zvyšky Šášovského hradu. Neďaleko naproti nemu, na druhej strane rieky, odbočuje z diaľnice dôležitá cesta k známemu banskému mestu Kremnici. Hrad v minulosti chránil spolu s hradom Revište túto cestu, ktorá spájala banské mestá a v týchto miestach vstupovala do zovretejšieho údolia Hrona. Najstaršie časti hradu sú z druhej polovice 13. storočia a boli viackrát prestavované.
Hradné múry sa museli prispôsobiť terénu, a tak strážna veža predhradia bola na čele skalnej vyvýšeniny a pod ňou vstup z predhradia do horného hradu. Šášov mal malé, ale vynikajúce opevnenie a jeho múry dodnes svedčia o technickej zručnosti jeho staviteľov. Bol však jedným z najznámejších sídel lúpežných šľachticov, ktorým nestačila práca a dávky poddaných, ale namiesto ochrany radšej plienili okolie, najmä majetky banských miest.
V roku 1677 hrad ťažko poškodili Thökölyho vojaci. Opraviť ho už nemal kto, a tak skoro už tri storočia jeho múry nemo hľadia do údolia Hronu a na malú obec Šášovské Podhradie.
I keď je hrad pomerne dobre prístupný a viditeľný z cesty i zo železničnej trate, nie je veľmi navštevovaný.


Ľupčiansky hrad:

Hrad z 13. storočia postavený Belom IV. V roku 1443 bolo postihnutý zemetrasením. Jeden čas bol majetkom Mateja Korvína. O mohutnej lipe na nádvorí sa hovorí, že pod ňou sedával Matej Korvín. V 15. - 16. storočí prestavaný na zámok. V rokoch 1873 - 1938 bol na hrade sirotinec.