- ozbrojený konflikt medzi Francúzskom Napoleona III. a Pruskom v rokoch 1870-71. Vojne predchádzal neúspešný pokus dosadiť na španielsky trón princa Leopolda Hohenzollernského. Bismarck si vopred overil, že Veľká Británia, Taliansko a Rusko zostanú v prípade vojny neutrálne. Keď Napoleon III. vyhlásil 19. júla 1870 vojnu, vtrhli pruské armády do Francúzska a prinútili francúzske sily pod velením maršala Mauricea MacMahona a maršala Francoisa Bazaina na ústup. Následné zajatie Napoleona III. (1. septembra), ktoré Francúzi chápali ako národnú pokoru, viedlo k cisárovmu pádu a vyhláseniu republiky. V polovici septembra pruská armáda obkľúčila Paríž a 28. januára 1871 Francúzsko kapitulovalo. 18. januára 1871 vyhlásili vo Versailles Nemecké cisárstvo, pruského kráľa Wilhelma I. korunovali za cisára. V marci vypuklo v Paríži povstanie a vzápätí bola vyhlásená parížska komúna. 10. mája bol podpísaný frankfurtský mier. Francúzsko bolo nútené vzdať sa v prospech Nemecka Alsaska a Lotrinska a zaplatiť vojnovú reparáciu 5 miliárd frankov. Kým peniaze neboli vyplatené (1874), zostali na francúzskom území nemecké vojská. Víťazstvo Pruska vo vojne znamenalo koniec francúzskej hegemónie v Európe. Cestu k postaveniu prvej kontinentálnej veľmoci nastúpilo, naopak, Nemecko.