- ozbrojené vystúpenie. Uhorská revolúcia sa začala v Bratislave na sneme, ktorý sa zišiel v novembri 1847. Prebiehal pod vplyvom revolúcie, ktorá sa rozhorela v Európe a v marci vypukla aj vo Viedni. Prijal tzv. konštitučné zákony, ktoré zrušili poddanstvo, zemepanské súdnictvo, cirkevný desiatok, urbárne feudálne zväzky; bola zdanená šľachta a zrušili sa jej ďalšie výsady. Marcové zákony naplnili aj maďarské národné požiadavky, ktoré však nerešpektovali nemaďarské obyvateľstvo. Uhorsko sa konštituovalo ako národný maďarský štát s vlastnou nezávislou vládou a zákonodarstvom s výrazne obmedzenými právomocami panovníka. Idea národného oslobodenia priviedla do pohybu aj Slovanov monarchie. Dohodli sa na zvolaní slovanského zjazdu v Prahe, ktorý mal riešiť ich problémy. Zástupcovia Slovákov prijali Žiadosti slovenského národa. Uhorská vláda však zo svojho nacionalistického programu neustúpila. Na Štúra, Hurbana a Hodžu vydala zatykač. Štúr a jeho druhovia odišli na Slovanský zjazd do Prahy, ale ten prerušilo pražské povstanie. Po jeho porážke ušiel Štúr do Záhrebu, kde proti Maďarom povstali Chorváti (urobili to aj Srbi a Rumuni). Chorvátsky bán Jelačič vpadol do Maďarska. Vo Viedni sa sformoval slovenský dobrovoľnícky zbor a ustanovila Slovenská národná rada. Vyhlásila sa za jediného reprezentanta moci na Slovensku a vyzvala do ozbrojeného povstania proti Maďarom. Cisár rozpustil Uhorský snem, zrušil jeho zákony a vyhlásil stanné právo. Keď vo Viedni vypukla druhá revolúcia, cisár Ferdinand odstúpil v prospech Františka Jozefa. Keď sa mu nepodarilo poraziť revolúciu vojensky, požiadal o pomoc ruského cára a ten mu poslal obrovskú armádu. Po prehratých bitkách s presilou maďarská revolúcia kapitulovala. Mnoho účastníkov revolúcie popravili, uväznili a ďalší emigrovali. Slovenský problém sa nevyriešil, naopak po rakúsko-uhorskom vyrovnaní ešte zosilnel.