Grécko, dlhý tvar Grécka republika, je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova a na Peloponézskom polostrove.
Grécko na severe hraničí s Albánskom (282 km), bývalá juhoslovanská republika Macedónskom (246 km) a Bulharskom (494 km), na východe s Tureckom (206 km). Medzi Gréckom a Tureckom leží Egejské more, zo západu Grécko obklopuje Iónske more a z juhu Stredozemné more. Celková dĺžka pobrežia je 13 676 km. Ku Grécku patrí okolo 2000 ostrovov, ležiacich prevažne v Egejskom mori. Z väčších ostrovov stojí za zmienku najmä Kréta v Stredozemnom mori. Grécko je členskou krajinou Európskej únie a NATO.
HISTÓRIA
Grécko je krajina s dlhou históriou, opradenou mytologickými bájami. Historické pamiatky siahajú až do 5. storočia pred n.l. V Grécku vznikala kultúrna civilizácia, rodili sa základy demokracie a práve v Grécku sa vynikajúco darilo rozvoju filozofie. Medzi najslávnejších filozofov Grécka patria: Sokrates, Platón, Aristoteles, Archimedes a Pytagoras. Grécko dalo svetu olympijské hry, ktorých vznik sa datuje od r. 776 pred. n.l. Prvými disciplínami boli: beh, zápasenie, box, jazda na koni, hod oštepom a diskom. Celá história Grécka by sa dala rozdeliť na tri časti: starovekú, stredovekú a novodobú. Staroveká je tá, o ktorej možno povedať, že ovplyvnila okolité krajiny pozitívne. Išlo o silnú krétsko-mykénsku kultúru v r. 2000 až 1500 pred n.l., neskôr o významné archaické obdobie, v ktorom sa rozvíjali mestské štáty, ďalej klasické obdobie gréckych dejín až po víťazstvo gréckych vojsk nad Peržanmi. S rastom bohatstva došlo k rozvoju literatúry, umenia a staviteľstva. Bohužiaľ nasledovalo obdobie vojen, ktoré sa skončilo až v novodobých dejinách. Peloponézska vojna skončila porážkou Atén a oslabením mestských štátov, ktoré neskôr premohol Rím. Rimania síce obdivovali grécke umenie a vzdelanosť, ale nedokázali zastaviť postupný úpadok. Od 4. storočia n.l. sa Grécko stalo súčasťou Byzantskej ríše. Centrum diania sa presunulo do Carihradu. Po páde Carihradu v r. 1460 sa Grécko dostalo pod nadvládu tureckej Osmanskej ríše. Národné uvedomenie a boj o samostatnosť sa začali prejavovať až v 18. a 19. storočí. Prvé nezávislé grécke územia vznikli až v r. 1830. V 20. storočí sa Grécko stalo jednou z krajín, ktorú napadlo hitlerovské Nemecko. Grécko prišlo o 10 % obyvateľstva. Nepokoje sa skončili až v 70-tych rokoch. Dnes je Grécko pokojnou a turisticky vyhľadávanou krajinou.
PODNEBIE
Podnebie Grécka je rozmanité. V nižších polohách sú dlhé, horúce a suché letá. Morské vetry ochladzujú pobrežia, ale počasie je aj tak ovplyvnené horúcimi suchými prúdeniami z Afriky známimi ako Meltami, ktoré zvyšuje teplotu na Kréte a na juhu. Najviac zrážok padne na jeseň a v zime, najmä v pobrežných horách na severozápade. Ľadový vietor Bóra zo severu prináša na hory množstvo snehu. Na juhu sú zimy mierne s vlhkým prúdením od mora. Najslnečnejšie je v Aténach, kde slnko svieti 348 dní v roku.
POVRCH
Územie Grécka je veľmi hornaté. Štyri pätiny krajiny tvoria hory prevažne vápencového pôvodu. Západ a juh krajiny vypĺňa alpská horská sústava. Jej kostru tvorí pohorie Pindos (na severe sa začína Smolikasom a na juhu končí Parnasom). Najvyšším Na severovýchode sú to pohoria Pelasica, Pirin , Rodopy. vrchom je Olymp. Najväčšou nížinou je Thesália.
POĽNOHOSPODÁRSTVO
Pôda je úrodná, ale musí sa zavlažovať, pretože väčšinou prší len v zime. Stromy, ktoré tu môžeme najviac vidieť sú olivovníky (v produkcii olív je Grécko na 3. mieste v Európe), pestuje sa tu však aj tabak, na juhu citrusy a rôzna zelenina (v mokrejších oblastiach aj ryža). Grécko má prekrásnu prírodu, ale výrub lesov a pasenie oviec a kôz zredukovalo pôvodné lesné pokrytie na pätinu rozlohy Grécka. Iónske ostrovy majú vyššie zrážky a preto tu je bohatšia vegetácia. Severné lesy sú stále útočiskom niektorých savcov, ktoré sa v Európe skoro nevyskytujú. Ale určite v celej krajine sa stretnete so „spevom“ cikád.
PRIEMYSEL
Väčšina priemyslu je sústredená okolo Atén a Solúnu. Turistika je kľúčovým priemyslom.
Nerastné bohatstvo: hnedé uhlie, bauxit, nikel, zinok, olovo, mangán, chróm, mramor, ropa
Odvetvia priemyslu: turistika, potravinársky, textilný, chemický – spracovanie ropy, hutnický
OBYVATEĽSTVO
Z vyše 10 mil. ľudí, ktorí žijú v Grécku, celá ¼ žije v Aténach. Takmer 3 000 000 veľkomesto dáva najviac pracovných príležitostí. Aténčan je predovšetkým trhovec, predavač surovín, majiteľ reštaurácií, či hoteliér, čiže podnikateľ v rámci turistického ruchu. Zloženie gréckeho obyvateľstva v minulosti riadne ovplyvnili príslušníci iných národov. No dnes žije v krajine 95% Grékov, ktorí sú nábožensky jednotní. Patria ku gréckej pravoslávnej cirkvi. Úradným jazykom je gréčtina, ale dorozumiete sa tu aj anglicky.
PAMIATKY
- Olympia - konali sa tu prvé olympijské hry v roku 776 pred Kr. - Epidauros - divadlo s vynikajúcou akustikou, spodná časť divadla bola postavená v 3. pr. Kr. a vrchná časť v 2. stor., zmestí sa sem asi 14000 divákov
- Mykény – Levia brána
- Korintský prieplav - je hlboký 80 m, dlhý 6,3 km, široký 23 m, voda dosahuje do 8 m
- Atény - Akropolis (Partenón - chrám panenskej Atény vybudovaný v r. 447 - 438 pr. Kr). - Delfy - pod majestátnymi svahmi hory Parnas stáli kedysi Delfy, najchýrnejšie posvätné miesto starovekého Grécka. Kňažka – v tranze, ktorý si sama vyvolala – predpovedala budúcnosť.
- Kláštory Meteory - skaly, na ktorých stoja sú vysoké 300 m, v čase rozkvetu ich bolo 24, dnes ich je obývaných len 5.
