Grécko, dlhý tvar Grécka republika, je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Balkánskeho polostrova a na Peloponézskom polostrove.
Grécko na severe hraničí s Albánskom (282 km), bývalá juhoslovanská republika Macedónskom (246 km) a Bulharskom (494 km), na východe s Tureckom (206 km). Medzi Gréckom a Tureckom leží Egejské more, zo západu Grécko obklopuje Iónske more a z juhu Stredozemné more. Celková dĺžka pobrežia je 13 676 km. Ku Grécku patrí okolo 2000 ostrovov, ležiacich prevažne v Egejskom mori. Z väčších ostrovov stojí za zmienku najmä Kréta v Stredozemnom mori. Grécko je členskou krajinou Európskej únie a NATO.
HISTÓRIA
Grécko je krajina s dlhou históriou, opradenou mytologickými bájami. Historické pamiatky siahajú až do 5. storočia pred n.l. V Grécku vznikala kultúrna civilizácia, rodili sa základy demokracie a práve v Grécku sa vynikajúco darilo rozvoju filozofie. Medzi najslávnejších filozofov Grécka patria: Sokrates, Platón, Aristoteles, Archimedes a Pytagoras. Grécko dalo svetu olympijské hry, ktorých vznik sa datuje od r. 776 pred. n.l. Prvými disciplínami boli: beh, zápasenie, box, jazda na koni, hod oštepom a diskom. Celá história Grécka by sa dala rozdeliť na tri časti: starovekú, stredovekú a novodobú. Staroveká je tá, o ktorej možno povedať, že ovplyvnila okolité krajiny pozitívne. Išlo o silnú krétsko-mykénsku kultúru v r. 2000 až 1500 pred n.l., neskôr o významné archaické obdobie, v ktorom sa rozvíjali mestské štáty, ďalej klasické obdobie gréckych dejín až po víťazstvo gréckych vojsk nad Peržanmi. S rastom bohatstva došlo k rozvoju literatúry, umenia a staviteľstva. Bohužiaľ nasledovalo obdobie vojen, ktoré sa skončilo až v novodobých dejinách. Peloponézska vojna skončila porážkou Atén a oslabením mestských štátov, ktoré neskôr premohol Rím. Rimania síce obdivovali grécke umenie a vzdelanosť, ale nedokázali zastaviť postupný úpadok. Od 4. storočia n.l. sa Grécko stalo súčasťou Byzantskej ríše. Centrum diania sa presunulo do Carihradu. Po páde Carihradu v r. 1460 sa Grécko dostalo pod nadvládu tureckej Osmanskej ríše. Národné uvedomenie a boj o samostatnosť sa začali prejavovať až v 18. a 19. storočí. Prvé nezávislé grécke územia vznikli až v r. 1830. V 20. storočí sa Grécko stalo jednou z krajín, ktorú napadlo hitlerovské Nemecko. Grécko prišlo o 10 % obyvateľstva. Nepokoje sa skončili až v 70-tych rokoch. Dnes je Grécko pokojnou a turisticky vyhľadávanou krajinou.
PODNEBIE
Podnebie Grécka je rozmanité. V nižších polohách sú dlhé, horúce a suché letá. Morské vetry ochladzujú pobrežia, ale počasie je aj tak ovplyvnené horúcimi suchými prúdeniami z Afriky známimi ako Meltami, ktoré zvyšuje teplotu na Kréte a na juhu. Najviac zrážok padne na jeseň a v zime, najmä v pobrežných horách na severozápade. Ľadový vietor Bóra zo severu prináša na hory množstvo snehu. Na juhu sú zimy mierne s vlhkým prúdením od mora. Najslnečnejšie je v Aténach, kde slnko svieti 348 dní v roku.
POVRCH
Územie Grécka je veľmi hornaté. Štyri pätiny krajiny tvoria hory prevažne vápencového pôvodu. Západ a juh krajiny vypĺňa alpská horská sústava. Jej kostru tvorí pohorie Pindos (na severe sa začína Smolikasom a na juhu končí Parnasom). Najvyšším Na severovýchode sú to pohoria Pelasica, Pirin , Rodopy. vrchom je Olymp. Najväčšou nížinou je Thesália.
