Tento referát som robila veľmi dlho. V skutočnosti som to s jeho veľkosťou riadne prehnala. Učiteľ odo mňa chcel len základné veci a mojich 16 strán ho riadne rozzúrilo. Nakoniec ma pochválil za to, že je to dlhé a zároveň mi to aj vytkol. Teda pre stredoškolákov jedna rada- prečítajte si to a vyberte si z toho to podstatné- určite vám nebude treba všetky bitky, ktoré boli.
A tu to máte:

SEVER PROTI JUHU

Občianska vojna v USA


SEVER- situácia pred AMERICKOU OBČIANSKOU VOJNOU:

V 16.-17.storočí sa na východnom pobreží Severnej Ameriky vylodilo niekoľko lodí, ktoré priviezli Európanov. V druhej polovici 18.storočia sa v Amerike vytvorilo 13 osád, kolónií, ktoré patrili Anglicku. No Anglicko sa k nim správalo ako ku svojím kolóniám, vykorisťovalo ich. V roku 1773 sa kolonisti vzbúrili, prezliekli sa za Indiánov a vyhádzali celý náklad čaju z troch lodí do mora v prístave v Bostone = Bostonské pitie čaju. V roku 1775 sa začína vojna o nezávislosť a 4.7.1776 na kongrese vo Philadelphii bola prijatá deklarácia- Vyhlásenie nezávislosti (autor Thomas Jefferson). A v roku 1787 bola vydaná prvá Ústava USA, čo bola najdemokratickejšia ústava tých čias. V roku 1823 J. Monroe vydal doktrínu = Monreova doktrína, v ktorej sa Američania zaviazali, že sa nebudú zapájať do diania v Európe a naopak, „Amerika Američanom, Európa Európanom“. USA zaviedlo politiku izolácie.

Nová republika rýchlo rástla. Do Ameriky prúdili milióny európskych osadníkov, ktorí tu hľadali šťastie a nádej na slobodu. Mestá, obchod, priemysel i farmy prosperovali, vzdelanosť rástla. K Únii sa pripájali nové štáty a „pioniersky“ duch podnecoval vynálezy a objavy. Rozsiahla sústava železníc križovala Ameriku od pobrežia k pobrežiu.

Juh v rámci Spojených štátov existoval tak, že Severu predával bavlnu, cukrovú trstinu, ryžu, tabak, a za to nakupoval priemyselné výrobky. Keďže Ústava Spojených štátov ponechala vyriešenie otrockej otázky na vôli jednotlivým federálnym štátom, na americkom Severe zrušili otroctvo pomerne skoro. Rodinné farmy na Severe nepotrebovali otrockú prácu. Pracovnou silou zostali remeselníci a robotníci, ktorí však pracovali za nízke mzdy a v zlých životných podmienkach. No život na Severe získaval čoraz priemyselnejší a obchodnejší charakter.


JUH- situácia pred AMERICKOU OBČIANSKOU VOJNOU:

Podmienky: Život na Juhu bol výrazne odlišný od života na Severe. Jednou z príčin je fakt, že vo vlhkom a teplom podnebí sa darilo pestovaniu plodín vo veľkom, z čoho sa vyvinul plantážnický systém a otroctvo. Na rozdiel od Severu sa tu počet obyvateľov stále zmenšoval. Nový obyvatelia neprichádzali. Jedným dôvodom bolo, že hlavné lodné linky končili v prístavoch na Severe a druhým, že pre prisťahovalcov nebolo lákavé konkurovať práci otrokov.

Priemysel, obchod a pestovanie: Vo veľkom sa pestovala ryža, cukrová trstina, kukurica a bavlna. Plodiny pestovali viac pre vlastnú výživu, než na predaj. Vo veľkom chovali aj hovädzí dobytok. Nedalo sa však hovoriť o prosperite. Intenzívne pestovanie vyčerpávalo pôdu a časom sa erózie rozšírili po celom Juhu. Pestovanie tabaku vystriedalo pestovanie pšenice. Južania si uvedomili, že rozvoj priemyslu a obchodu je nevyhnutný. Bavlna a tabak sa prevážali na Sever. Aj vďaka dovozu zo Severu sa Juh stal na spojení s ním závislí. Priemysel bol zaostalý. Príčiny sú rôzne. Jedna z nich bola to, že otroci neboli vraj pripravení na prácu v továrňach. Druhá hovorí o tom, že na Juhu sa opovrhovalo obchodom, pretože dôstojnosť aristokratov sa odvodzovala z vlastníctva pôdy a otrokov. Juh bol teda hospodársky zaostalí a i vo vojne so Severom sa Južania stavali do pozície chudákov. Avšak veľmi sa mu darilo s predajom bavlny.


Život BELOCHOV na Juhu:

Plantážnici:

Aj keď veľkých plantáží nebolo príliš mnoho, udávali tón spoločenského i hospodárskeho životu na Juhu. Plantáž sa od farmy líšila nie len veľkosťou, ale hlavne používaním značného množstva pracovnej sily.
(V roku 1860-Plantážnici- vlastniaci aspoň 20 otrokov=46 274,
- vlastniaci aspoň 50 otrokov=8000,
- vlastniaci cez 100 otrokov= 2292.
-vlastniaci cez 500 otrokov=11,
- vlastniaci cez 1000 otrokov=1)

Produkovali väčšinu bavlny, tabaku a všetok cukor a ryžu. Žili často v prepychu. Nemali však paláce, ale len skromné domy. Nemali ani príliš veľa voľného času, pretože boli pánmi veľkého poľnohospodárskeho podniku. Zatiaľ, čo plantážnik dohliadal na