obchody, musela jeho manželka viesť veľkú domácnosť s množstvom otrokov, starať sa o jedlo, prádlo, upratovanie, o chorých, a robiť stovky ďalších vecí. Preto sa často sťažovali, že „najväčším otrokom na plantáži je manželka.“ (Manželky a ženy všeobecne mali na Juhu odlišné postavenie ako na Severe: Južanské ženy nemohli samostatne a nezávisle myslieť, vzdelávať sa, a spoločenské pravidlá im neumožňovali vzoprieť sa manželovi, ktorého názory museli prijímať za svoje, „byť na ozdobu a neprekážať“.)


Stredné vrstvy:

Najpočetnejšou skupinou bielych Južanov, boli nezávislí farmári. Bývali v jednoduchých domoch, mali niekoľko prasia a kurčiat, pestovali bavlnu i kukuricu a obchodovali viac so susedmi ako s obchodníkmi. Boli veľmi nezávislí so sklonom nedôverovať vláde a úradom.


Belošská chudina:

Často boli za túto skupinu považovaní nezávislí farmári. Avšak pre ňu bola charakteristická vyziablosť a bledosť. Živili sa rybárstvom alebo lovom. Boli pokladaní za potomkov služobníctva alebo trestancov. Problém bol však v prostredí v ktorom žili než dedičnosť. Bolo dôsledkom infekcií, zlej výživy ktorá podporovala napríklad šírenie malárie. Mnoho chudobných Južanov- bielych aj čiernych- trpelo túžbou žuvať hlinu- od toho sa odvodzoval názov- “blatožrúti“. Neskôr sa rozšírili teórie o výživných vlastnostiach niektorých druhov hlín.


Život ČERNOCHOV na Juhu

Slobodní černosi:

Mali nejasné postavenie niekde medzi otroctvom a slobodou a ich práva boli oproti právam belochov obmedzené. Postupom času si černosi mohli slobodu kúpiť, iní ju získali za odmenu za službu v armáde. Ďalší boli prepustení svojimi pánmi.(Z dôvodu ich poslednej vôle -George Washington alebo ešte za ich života- John Randolph.)Slobodní černosi boli väčšinou remeselníci(kováči, tesári), farmári alebo obyčajní pracovníci. Ich počet rástol pomaly po prijatí zákona, ktorý prepustenie z otroctva sťažoval.
Otroci boli na najnižšom stupni v spoločenskom rebríčku. V dobe medzi prvým sčítaním obyvateľov v roku 1790 a ôsmim v roku 1860 stúpol ich počet z 698 000 na 4 000 000.(Pribúdalo ch hlavne prirodzeným prírastkom). Keď bol v roku 1808 zakázaný dovoz otrokov z Afriky, rástol i dopyt po nich. Cena otrokov ktorí už v zemi boli, sa zvýšila. Niektorí majitelia otrokov si na nebezpečné práce radšej zaplatili robotníkov, než by riskovali životy cenných otrokov. Každé väčšie mesto malo dražobnú miestnosť, kde sa dali kúpiť otroci rovnako ako iný tovar. Najhoršou stránkou obchodu s černochmi bolo rozdeľovanie rodín.


Plantážové otroctvo:

V roku 1860 pracovala viac než polovica otrokov na plantážach. Za lepšiu prácu bola považovaná práca domácich sluhov a remeselníkov. Otroci, na poliach a plantážach bývali v prostých drevených chatrčiach, niekedy aj bez okien. Hmotné zabezpečenie mali lepšie, než dedinčania vo východnej Európe. Pracovali dlhé hodiny. Zákony sa viac sústreďovali na záujmy ich vlastníkov. Domobrancovia ich často terorizovali bez dôvodu. Zákony dovoľovali používať bič, ktorý používala väčšina plantážnikov i drobných farmárov. Otroci nevideli nádej v úteku či vzbure. Belosi na rozdiel od nich mali moc i zbrane. (Len jedna vzbura na virginskom vidieku prekročila štádium plánov. Malá skupinka otrokov najprv pána ich vodcu aj s rodinou. Vydala sa na cestu a postupne sa k nej pridávali ďalší otroci. Kým bolo povstanie potlačené, zabili okolo 55 belochov.) Otroci sa radšej dobre najedli, než by pracovali na plantáži, ktorú by doviedli k úpadku. Šikovnejší otrokári vedeli, že budú mať väčší prospech z odmeňovania otrokov, než z ich týrania. Niekedy sa medzi nimi vytvorili aj kladné medziľudské vzťahy.

Otroci si priniesli do Ameriky aj svoju kultúru. Niektoré ich prvky nie len prežili, ale sa aj vzájomne ovplyvnili s prvkami iných kultúr. Jedno z najvýznamnejších prejavov otrokov bolo ich náboženstvo. Svoju predchádzajúcu vieru spojili s novým kresťanstvom.(Predstava o stvoriteľovi- Jahve. Nižší bohovia- Kristus, Duch svätý, svätci. Zachovali si aj vieru v duchov, čarovné zaklínadlá a byliny). Ich veľkou útechou boli kostoly. Boli zvyknutí spievať, tancovať, modliť sa s veľkým elánom. Snaha ich pánov vštiepiť do nich poslušnosť a poníženosť bola márna. Nádej na lepší svet im dávala útechu v tomto svete. Niektorí otrokári vychádzali otrokom v tomto smere v ústrety. Niektorí im zakazovali zúčastňovať sa na bohoslužbách, preto sa niekedy otroci tajne stretávali na „lesných bohoslužbách“.

Manželstvo otrokov nemalo právnu platnosť. Niekedy ich vydávali duchovní, inokedy si svadbu zorganizovali sami. Plantážnici manželstvo rešpektovali. Zvykli mávať veľké rodiny. Avšak takýto život im nebol všade dopriaty. Často sa prehliadalo zneužitie černošských žien, o čom svedči veľký počet miešancov.