OBČIANSKA VOJNA

Na ceste k zrušeniu otroctva:

Na Severe aj na Juhu sa občas objavili kritiky otrokárstva. V roku 1817 bola založená Americká kolonizačná spoločnosť. Usilovala sa o vrátenie černochov do Afriky. Slobodní černosi boli proti. Trvali na tom, že Amerika je ich rodná zem. V roku 1821 získali agenti spoločnosti od miestnych náčelníkov v Afrike kus zeme, ktorá sa stala jadrom nového štátu. V roku 1822 tam prišli prví oslobodení černosi. Po 25 rokoch sa spoločnosť vzdala kontroly nad nezávislou republikou-Libériou. Vysťahovalo sa tam však len nepatrné množstvo černochov. Hnutie proti otrokárstvu pokračovalo. David Walker, narodený ako slobodný černoch vydal prehlásenie, v ktorom vyzýval ku vzbure(1829).W.L. Garisson vydával v Bostone noviny zamerané proti otroctvu. Na Juh sa však dostalo len pár výtlačkov(1831). V tom istom roku vypuklo aj už spomínané povstanie otrokov. V roku 1832 založil Garisson Novoanglickú protiotrokársku spoločnosť - abolicionizmus. Neskôr bola vytvorené ešte jedna podobná spoločnosť. Garissonova spoločnosť sa snažila presvedčiť spoluobčanov o tom, že otrokárstvo je veľký hriech a požadovala ho ihneď zrušiť. Tvrdila, že černosi by mali mať rovnaké občianske práva ako belosi. Ženy sa organizovali vo vlastných skupinách za zrušenie otroctva bez mužov. Nebolo ich moc počuť, pretože práva žien boli obmedzené.

V skupinách boli veľmi aktívny samotný otroci alebo bývalí otroci, ktorý mohli verejne hovoriť o svojich skúsenostiach.(Frederick Dougless utiekol a vydal knihu o svojom živote. Stal sa najznámejším černochom v Amerike)Otroci začali utekať. V 40. a 50. rokoch 19. storočia sa v USA stali bežné úteky černochov z južných plantáží, ktorým pomáhali abolicionisti na Severe. Poskytli im slobodu, ubytovanie, jedlo, prácu. Niekedy sa vrátili aby pomohli utiecť aj iným. Na Severe však černochov belosi nemali radi a protiotrokárska kampaň im prekážala. Otrokárstvo sa začalo obhajovať mnohými jednotlivcami i spoločnosťami. Evanjelická cirkev ktorá najprv bola na strane otrokov sa postavila proti nim. Argumentovali bibliou.

Ďalšou ranou Južanom bolo spojenie sa niekoľkých strán v roku 1854 do novej – Republikánskej strany. Tá si vytýčila za cieľ postupné eliminovanie otroctva a jeho konečné zrušenie. Na zabezpečenie prevahy nad Južanmi chcela zaviesť bezplatné prideľovanie pôdy novým prisťahovalcom z Európy (slobodní roľníci a robotníci, ktorí konkurovali lacnou prácou otrokom na Juhu). Ešte skôr bola založená demokratická strana, ktorej voliči boli prevažne južania zastávajúci sa otrokárstva.


Na ceste ku vojne:

Po vojne za nezávislosť rozširovalo USA svoje územie až k pobrežiu Tichého oceánu. Kúpou rozsiahleho územia Louisiany v r. 1803 od Napoleona začali USA s expanziou na západ. Nové problémy sa začali Mexickou vojnou. Mexiko už otrokárskym štátom nebolo. Po vojne s Mexikom v rokoch 1846 – 48 odstúpilo Mexiko Spojeným štátom veľké územia - dnešné Nové Mexiko, Arizonu, Nevadu, Utah, Colorado a Kaliforniu. Tu prichádza k sporom Severu a Juhu. Na nové územia sa vzťahovala podmienka, ktorú v roku 1846 predniesol poslanec v snemovni. Sever odmietal požiadavky Juhu, aby na nových južných územiach bolo uzákonené otroctvo. Riešením sa malo stať rozdelenie krajiny alebo zákon, že teritória budú túto otázku riešiť samy. Keďže Južania mali v Kongrese väčšinu, každé nepohodlné rozhodnutie zamietli, muselo prísť ku kompromisu (Missourský kompromis - 1820, Kompromis Arkansas/Michigan - 1836, Clayov kompromis - 1850).

Do Únie boli pozvané vždy 2 štáty, jeden s otrokárskym zriadením a jeden bez. V roku 1850 však nastal obrat – Južania postupne stratili väčšinu v Kongrese aj Senáte. Prezidentom sa stal Zachary Taylor, ktorý bol proti otrokárstvu. Následne sa však v Kalifornii objavilo zlato a Taylor chcel, aby sa Kalifornia stala štátom a problém otrokárstva by do nej nebol zaťahovaný. Kongres navrhol pozvať Kaliforniu do Únie ako slobodný štát bez ústupku Južanom a ďalší otrokársky štát nemal byť pozvaný. Pobúrení južanskí demokrati sa vzopreli a dali zreteľne na vedomie prezidentovi Taylorovi i Kongresu, že buď sa zachová princíp kompromisu, alebo nemôžu zaručiť, že južné štáty zostanú v rámci Únie. Taylora nepodporil ani jeden senátor. Onedlho bol zavraždený. Novým prezidentom sa stal Millard Fillmore, ktorý došiel ku kompromisu. V roku 1850 podpísal zákony ktoré mu predložil S.A. Douglas, ktorý sa inšpiroval(alebo len trochu pozmenil) Clayovím kompromisom spred 30.tich rokov. Do histórie toto urovnanie vošlo pod názvom „Kompromis z roku 1850“. Neuspokojil sa však ani Sever ani Juh.


Prvé krízy:

Za nového prezidenta bol zvolený James Buchanan, ktorého vládu sprevádzali krízy. Prvou vážnou krízou bolo to, že všetko toto vyvolalo napätie, ktoré vyvrcholilo v r. 1856 v novom federálnom teritóriu – Kansase. Povstalci neuznali južanského guvernéra a zvolili si vlastného. Kansas mal tak 2 vlády, dvoch guvernérov a 2 hlavné mestá. Vypukla tu krvavá občianska vojna.

Po prvej vážnej kríze prišli ešte dve – súdny proces s Dredom Scottom a Brownov útok na Harper´s Ferry. V čase kansaských nepokojov otriasol Úniou veľký súdny proces s Dredom Scottom, černochom z Missouri. V marci 1857 Najvyšší súd USA neuznal Scotta za slobodného a uvrhol ho naspäť do otroctva, pričom argumentoval tým, že otrokársky štát nemusí považovať za právoplatné udelenie slobody otrokovi slobodným štátom. Scott sa totiž presťahoval naspäť z Illinois do Missouri, kde platilo otroctvo. V októbri 1859 sa vynoril veterán kansaskej občianskej vojny – fanatický abolicionista John Brown so skupinou