banditov vo Virgínii (otrokársky štát) a prepadol sklad federálneho vojska v Harper´s Ferry s cieľom rozdať zbrane černochom na Juhu a vyvolať revolúciu. Federálna armáda vzburu však potlačila, Browna obžalovali z vlastizrady a obesili. Súdny proces s Brownom sledovalo celé USA. Najzávažnejším dôsledkom Brownovho útoku na Harper’s Ferry bolo to, že po ňom už Južania nemali najmenšiu chuť rozlišovať medzi Johnom Brownom a Republikánskou stranou. Južania nahádzali do jedného vreca tých, ktorým išlo o udržanie otroctva v jeho doterajších hraniciach, s tými, ktorí chceli utopiť južné štáty v krvi. Brownov útok spoľahlivo rozdelil Sever a Juh na dva nepriateľské tábory. Po októbri 1859 už bolo jasné, že Únia smeruje k občianskej vojne.


Prezidentské voľby:

V tejto hysterickej nálade nadišli prezidentské voľby 1860. Demokratická strana, ktorá mala mnoho voličov na Severe aj Juhu, Stephena Douglasa, ostrieľaného kongresmana. Republikánska strana neznámeho advokáta z Illinois, Abrahama Lincolna. S víťazstvom Lincolna sa nepočítalo, v minulých voľbách dostal kandidát republikánov málo hlasov. Situácia sa však zmenila. Douglas sa pod vplyvom radikalizujúcej sa verejnej mienky, začal otáčať Južanom chrbtom, vydal vyhlásenie o zastavení šírenia otrokárstva. Lincoln sa vyjadroval ešte radikálnejšie – otrokárstvo je vred na tele Únie a poškodzuje ju ekonomicky aj politicky.

Južania sa cítili ohrození, odštiepili sa od demokratov a vytvorili Konštitučnú Demokratickú stranu s vlastným kandidátom Breckinridgeom (leto 1860). Ten hlásal uzákonenie neobmedzeného otroctva v teritóriách a strhol na svoju stranu v podstate celý Juh. Douglas sa zišiel so zvyškom demokratov v Baltimore a vytvorili Národno-demokratickú stranu. Vznikla aj štvrtá strana, Strana ústavnej jednoty s kandidátom Bellom, ktorá sa pokúšala udržať Úniu pokope. Tak zmizlo posledné puto Únie – posledná celonárodná strana. Rozpad Demokratickej strany a hlboká roztržka medzi Severom a Juhom umožnili Lincolnovi vyhrať voľby.
6. novembra 1860 zvíťazil 1. protiotrokársky kandidát v histórii USA, Abraham Lincoln (39,8 % hlasov). Douglas získal 29,5 %, Breckinridge 18,1 %, a Bell 12,6 %.

Lincolnové zvolenie za prezidenta bolo v atmosfére hystérie, demonštrácií a ťažko potlačovaného nepriateľstva Južanov a Severanov politickou rozbuškou. Vôbec nebolo jasné, či mal Lincoln zámer otroctvo iba obmedziť, alebo ho počas svojho volebného obdobia zrušiť. Lincoln vytrvalo odmietal poskytnúť Juhu vysvetlenie svojho stanoviska, čo ešte viac prilievalo olej do ohňa.


Vznik Konfederovaných Štátov Amerických

Po voľbách nastalo na krátky čas ticho, ale južné štáty sa vzápätí prebrali a začali jednať, demonštrovať za odtrhnutie(secesia) od Únie. To ovplyvnilo aj legislatívu Južnej Karolíny, ktorá 20. decembra 1860 oznámila ako prvá: „Južná Karolína vystupuje z Únie“, pričom prehlásila ratifikáciu Ústavy USA štátom z mája 1788 za zrušenú. Ďalšie južné štáty nasledovali Južnú Karolínu – Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana a Texas. Odtrhli sa na základe referenda, v ktorom väčšina obyvateľstva rozhodla o vystúpení z Únie. Odtrhnutie sa južných štátov bolo považované na Severe za zradu Únie, za pošliapanie federálnej ústavy. Týchto 7 odtrhnutých štátov vytvorilo 4. februára 1861 v Montgomery (štát Alabama) Konfederované štáty americké (Confederate States of America) s ústavou kopírujúcou ústavu USA, iba uzákoňujúcou otroctvo a práva zväzových štátov.

18. februára sa stal prezidentom Konfederácie Jefferson Davis, dovtedajší južanský senátor v Kongrese Spojených štátov. Bola zvolená nová vláda, prevažne umiernená. Konfederačná vláda sa postavila proti nacionalistom, ktorí žiadali vojnu s Úniou. Poslednou snahou o kompromis bolo uznanie otrokárstva v krajinách kde už bolo zavedené. Po všetkých sporoch a problémoch nemohli dve tak ekonomicky a sociálne odlišné krajiny existovať spoločne v jednom štáte.

Konfederácia ako prvá zaviedla odvody. Všetci bieli občania mužského pohlavia medzi 18 a 35 rokom sa stávali na 3 roky členmi konfederačnej armády(18.apríl 1862).Nakoniec sa hranice zmenili a platilo to pre bielych mužov od 17 do 50 rokov. Odvodom sa bolo možné vyhnúť dodaním náhradníka, ktorý nebol v odvodnom veku, alebo zložením 500 dolárov. To vyvolalo na Juhu trpké námietky, že ide o “vojnu bohatých vybojovanou chudákmi“. Na Severe muži boli povolaní od 20 do 45 rokov. Rovnako ako na Juhu, i tu tí ktorí nechceli slúžiť vo vojne, si mohli nájsť náhradníkov alebo zaplatiť 300 dolárov.


Začiatok vojny:

V marci 1861 zasadol Lincoln do prezidentského kresla svojich zmenšených Spojených štátov. Konfederácia vyslala do Washingtonu emisárov, no Lincoln sa s nimi odmietol stretnúť a vyzval všetkých „vzbúrencov z Juhu“, aby opustili miesta vo Washingtone. Ignoroval akékoľvek pokusy o neutrálne a mierové riešenie konfliktu.

Novšak v juhokarolínskom prístave Charleston, patriacom teraz Konfederácii, sa nachádzala pevnosť Fort Sumter, obsadená federálnou armádou. Lincoln na požiadavku Konfederácie, aby im pevnosť vydal, nereagoval. Nechal dokonca poslať na pomoc Sumteru lode, zjavne vyprovokovať ozbrojený konflikt. Davisova vláda 2 mesiace vyčkávala. Po správach, že sa v New Yorku pripravuje vojnové loďstvo na pomoc Sumteru napokon stratila nervy a v noci na 12. apríla 1861 nechala Fort Sumter bombardovať- tým sa začala vojna. Bombardovaná pevnosť sa o dva dni vzdala. Lincoln ihneď reagoval na udalosti vo Fort Sumter povolaním 75 000 dobrovoľníkov „na potlačenie povstania“.