im bola daná.“ Lincoln neodpovedal a anglický parlament po vzrušených debatách prijal iba vyhlásenie o neutralite a nezaujal iné stanovisko. Palmerstonova vláda nakoniec povolila Konfederácii stavbu vojnových lodí v Anglicku a poskytla jej pôžičky, čo takmer vyvolalo vojnu USA a Británie (1862). Palmerston však nemal v pláne posielať anglické vojská a lode na pomoc Konfederácii. Táto epizóda nadlho otrávila vzťahy USA a Británie, a pre Konfederáciu znamenala, že nádej na zahraničnú intervenciu sa rozplynula. Francúzsko zaujalo podobné stanovisko ako Británia.


Bitky:

Pre Konfederáciu bola obrana komunikácií vážnym problémom. Keďže sama nemala takmer žiadne loďstvo, blokáda sa začala odrážať v jej ekonomike. Rástla inflácia a s ňou ceny a nedostatok potravín, oblečenia i zbraní. Preto sa rozhodla vybudovať vlastné loďstvo a uplatňovať voči Únii pirátsku námornú vojnu, postavila prvé pancierové lode. Vo februári 1862 postavila prvú pancierovú loď – Virgíniu (nazývanú aj Merrimack, pretože bola prestavaná z federálnej lode Merrimack). Jej úlohou mala byť likvidácia blokádneho loďstva Únie. Virgínia vyplávala z Norfolku 8. marca 1862 a zahájila paľbu na blokádne lode Únie. Tie, postavené z dreva a neschopné sa brániť pancierovej lodi, zhoreli alebo sa potopili. Keď sa na druhý deň, 9. marca, Virgínia vrátila, vyplávala proti nej nová federálna pancierová loď – Monitor a začala sa 1. bitka pancierových lodí. Dopadla nerozhodne, ale Virgínia sa už nevrátila prelomiť blokádu. Blokáda zostala zachovaná a ďalej zvierala Konfederáciu. Konfederačné pancierové lode a dokonca i prvé ponorky nemali úspech pre ich malý počet.

6. a 7. apríla 1862 sa po sérii úspechov nový a schopný generál Únie – Ulysses S. Grant, budúci prezident USA, dostáva do boja s konfederačnou západnou armádou pri Shilohu. Bitka končí porážkou vojska Konfederácie. Bitka silno zasiahla verejnosť, pretože to bola prvá bitka, v ktorej sa hromadili tisíce mŕtvych na obidvoch stranách a ľudia na Severe aj Juhu začali chápať, aká surová a dlhá bude táto vojna. Nádej na akési prímerie sa stávala čoraz nereálnejšou.

Na západe, v Kentucky, boli jednotky konfederačného generála A.S.Johnstona. Na tieto jednotky zaútočil Ulysses Grant a rýchlo a výhodne uspel. V nasledujúcej bitke pri rieke Tennesse zle rozmiestnil svojich vojakov a A.S.Johnston napadol veľa ešte spiacich vojakov. Grant ustúpil a vďaka príchodu posíl o 2 dni prešiel do protiútoku. Mŕtvych bolo veľa a medzi nimi bol aj A.S.Johnstona. Granta jeho nadriadený zbavil na pár mesiacov velenia. Novým generálom sa stal George B. McClellan. Rozhodol sa trénovať a dobre vycvičiť armádu. Po 9 mesiacoch dostal rozkaz zaútočiť. 16. apríla 1862 priplávali federálne lode k najväčšiemu konfederačnému prístavu – New Orleansu, ktorý začali bombardovať a 25. apríla ho dobyli. Súčasne s týmto výrazným úspechom začína federálny generál McClellan ťaženie(100 000 vojakov) na hlavné mesto Konfederácie – Richmond. Koniec Konfederácie sa zdal byť už blízko. Konfederačný generál J.E. Johnston by bol protivníkov porazil, keby McClellanovi neprišli posily. Obe strany utrpeli ťažké straty a Johnston bol vážne ranený.

No prezident Davis menoval do čela konfederačnej armády vynikajúceho generála Roberta E. Lee. Ten začal 26.júna 1862 tzv. sedemdňové ťaženie, ale federálna armáda mala tak veľkú prevahu, že ani 1. júla v bitke pri Melvern Hill ju nedokázal poraziť. Neschopný generál McClellan však po úporných bojoch nariadil federálnej armáde ústup, pretože si nebol istý výsledkom. Sily Konfederácie už takmer zdolal, ale cez to všetko si nedokázal veriť. Opäť raz mohla byť vojna ukončená. Južania, posmelení ústupom Severu, nasledovali deprimovanú federálnu armádu, ktorá strácala chuť bojovať, a v druhej bitke pri Bull Run ju znovu porazili.

McClellan bol povolaný do Washingtonu a mal sa pripojiť k silám Johna Popea, aby spoločne zaútočili na Richmond. Lee však vyrazil na sever, aby zaútočil na Popea ešte pred spojením. Lee za pomoci svojho dôstojníka L.E.B. Stuarta vyhnali vojská Únie z vojnového poľa, ktoré bolo blízko miesta vojny Bull Runu. Vojská Únie sa stiahli do Washingtonu a tam sa McClellan opäť ujal velenia.

Napriek tomu, že konfederačná armáda vŕšila víťazstvo na víťazstvo, bez uzavretia mieru to nič neznamenalo. Preto geniálni konfederační stratégovia - Robert E. Lee a jeho generál Stonewall Jackson, usúdili, že je čas na prvý veľký vpád do Marylandu a Pennsylvánie. Po dobytí Washingtonu mienili navrhnúť Lincolnovi mierové rokovania. Keď armáda Konfederácie vtrhla do Marylandu, vo Washingtone vypukla panika. Lincoln posiela proti Južanom 70 tisícovú armádu a 17. septembra 1862, ktorý vošiel do dejín ako najkrvavejší deň americkej občianskej vojny, sa strhol zúrivý boj pri Antietame. Federáli mali na svojej strane šťastnú náhodu – Istý vojak zodvihol zväzok zo zeme, v ktorom bol Leeho tajný plán.. Spoznali silu a zámery jeho armády a prichystali Južanom pascu. McClellan sa ani napriek tomu dostatočne nepřipravil. Krvavý celodenný boj, kde každý zabíjal každého, sa končí síce nerozhodne, ale konfederačná armáda sa nakoniec dáva na ústup naspäť do severnej Virgínie. Únia stratila 12 000 vojakov a Konfederácia 13 700, čo vypovedalo o neúspechu Konfederácie. Lincoln McClellana odvolal. Pre nasledujúcu bitku vybral generála A.E.Burnisidea, čo bola jeho najhoršia voľba. 13.decembra 1862 zaútočil tento generál na Leeove oddiely. Tie boli chránené kamennou stenou a bajonetmi zmietli Burnisideove vojsko.