Stav Ameriky počas vojny:

Kým sa v Konfederácii mlčalo o debakli, Lincoln jediným ťahom pera zmenil celý konflikt. Vydáva Deklaráciu o oslobodení otrokov v Konfederácii a Homestead Act (zákon o bezplatnom prideľovaní pôdy prisťahovalcom). Z vojny za záchranu Únie sa tak stala vojna za oslobodenie otrokov. Bolo to výhodné rozhodnutie-
-Sever potreboval povzbudiť nejakým mravný, ideálom
-Vyhlásenie otrokárskej vojny by nadobro zničilo nádeje Konfederácie na pomoc zo strany Britov a Francúzov

Účelom bolo aj spraviť spravodlivú vojnu a vyvolať revolúciu na Juhu. V armáde Severanov začali slúžiť čierny muži. Dohromady ich bolo 180 000 až 200 000. Ženy pracovali ako ošetrovateľky. Darovanie slobody otrokom znamenalo veľkú spoločenskú a ekonomickú revolúciu. Kongres zvýšil dane a zaviedol papierové peniaze. Zbytok vojnových poplatkov pokryl predaj cenných papierov.

V Konfederácii bolo financovanie na katastrofickej úrovni. Zvýšenie ciel na dovážaný tovar znamenal len minimálny príjem. Rovnako i dane. A tak sa na Juhu zvýšili ceny potravín. Prezident Davis vystúpil v konfederačnom Kongrese s ostrým vyhlásením, že kedže sa Lincoln mieša do vnútorných vecí Konfederácie a chce rozpútať revolúciu otrokov na Juhu, budú všetci zajatí federálni (bieli) velitelia černošských oddielov súdení podľa zákonov Konfederácie a ich černošskí vojaci vrátení naspäť na plantáže ako otroci. Otroci na Juhu sa samozrejme o Deklarácii dozvedeli a otroctvo v skutočnosti už nebolo udržateľné. Niektorí liberálni Južania učili otrokov čítať a písať a pripravovali ich v tichosti na oslobodenie.

Konfederácia nemohla očakávať od Európy žiadnu pomoc a po Lincolnovom oslobodení otrokov si už žiadna krajina Európy nemohla dovoliť podporovať „otrokársky štát“. Väčšine Južanov už bolo jasné, že otroctvo sa zruší, či už Sever vyhrá, alebo nie. Samotní otroci to tiež tušili. Celý systém južanskej ekonomiky, založenej na výrobnej sile otrokov, sa rúcal. Ako pokračovala občianska vojna, otroci získavali čoraz viac nezávislosti, čoraz menej pracovali na poliach a v dôsledku toho zažívala Konfederácia hladomor. Obyvateľstvo Konfederácie strašne schudobnelo, plantáže ekonomicky upadali, nepredajná bavlna sa hromadila v prístavoch, ktoré boli blokované a ostreľované federálnymi loďami. „Starý Juh“ sa menil na zničenú a zruinovanú krajinu.

V Únii sa naopak dvíhala vlna odporu voči vojne. V New Yorku vypukla veľká vzbura, objavili sa heslá na vešanie černochov, volali na slávu Konfederácii a žiadali zastaviť krvavú vojnu. Vzbura prerástla do pouličných nepokojov, ktoré potláčala federálna armáda. Vzbury vypukli i v ďalších mestách. Konfederačné noviny to využívali, zabávali sa na tom a vysmievali sa otrokom.


Ďaľšie bitky:

Lincoln a republikánska administratíva však rozhodne odmietli ukončiť vojnu. Naopak, federálna armáda dostala rozkaz znovu vpadnúť do Virgínie a dobyť Richmond. 13. decembra 1862 sa strhla bitka pri Fredericksburgu, kde geniálni južanskí vojvodcovia Lee a Stonewall Jackson opäť porazili armádu Únie.

Po bitke pri Fredericksburgu zachvátila Úniu apatia a nechuť z dlhej vojny. Vojna skončila v trápnom, nerozhodnom stave. Bolo veľa mŕtvych a ranených. Únia nebola schopná poraziť Konfederáciu a Konfederácia nemala dostatok síl vynútiť si nezávislosť. Demokrati rozpútali vo Washingtone kampaň proti Lincolnovi. Aj Konfederácia bola vyčerpaná. Davis bol zúfalý – Konfederácia vyhrávala bitky, ale mier nebol na dohľad. Obyvateľstvo trpelo drahotou, infláciou, nedostatkom. Odhodlanie Južanov vynútiť si nezávislosť bolo ale stále veľmi silné. Obyvatelia sa zomkli dohromady a všetci spolu verili vo víťazstvo. Už nešlo o otroctvo, nakoniec, veľa Južanov ho považovalo za obludné, išlo len o nezávislosť. Konfederačná vláda, vidiac rozklad v Únii, zasadla k rokovaniam. Davis vyjadril presvedčenie preniesť vojenské operácie na Sever, obsadiť Philadelphiu alebo Washington, zosadiť Lincolna a uzavrieť mier.

Armáda Konfederácie sa začala presúvať na Sever a v máji 1863 porazila federálnu pri Chancellorsville, kde však utrpel smrteľné zranenie Stonewall Jackson, pravá ruka Leea a najschopnejší americký generál 19. storočia. Konfederácia prišla o geniálneho stratéga. Po rozhodujúcom víťazstve pri Chancellorsville usúdil Robert E. Lee, že je ten najvhodnejší okamih pre inváziu na Sever. Preto presvedčil prezidenta Davisa, že úder do bohatých krajov Pennsylvánie je nevyhnutný.

V júni 1863 uskutočnila 70 tisícová južanská armáda druhý vpád na Sever. Lee viedol šikovne armádu okolo Washingtonu na Sever a nechával federálov v neistote, či jeho cieľom predsa len nie je Washington. Južania vtrhli do Pennsylvánie a Lincoln vo vážnej situácii vymenil velenie federálnej armády a menoval do jej čela generála Meada. 30. júna dá Meade povel zastaviť Južanov pri Gettysburgu.