1. júla 1863 sa armády stretli v Gettysburgu a začalo sa bojovať. Konfederáti zahájili útok na federálov a pomaly ich zatláčali do mesta. Po niekoľkých hodinách sa už bojovalo v meste. Armáda Únie nakoniec opustila mesto a zaujala výhodné pozície na kopcoch za Gettysburgom. Lee dorazil do Gettysburgu večer 1. júla spolu so svojím novým generálom Longstreetom. Leeove velenie však spravilo niekoľko taktických chýb, ktoré sa nakoniec ukázali ako rozhodujúce. V najdôležitejšej chvíli nemala armáda Konfederácie k dispozícii svoju jazdu, ktorá zabezpečovala prieskum. Jazda sa pod velením J. Stuarta nachádzala ďaleko za Gettysburgom a mala v pláne prerušovať federálne zásobovanie. Bez nej však bola konfederačná armáda ako slepá. Večer Leeov generál Early odmietol pokračovať v tlaku na federálov, lebo nemal žiadne informácie o sile federálnej armády.

Nepriateľské armády si na celú noc „dali pauzu“, čo umožnilo federálom vybudovať obranné postavenia na Cemetery hill a prisunúť posily. Na druhý deň došlo v konfederačnom velení k sporom medzi Leeom a Longstreetom – Lee chcel vyraziť do ofenzívy a napadnúť federálne sily, Longstreet bol ale proti a tvrdil, že najväčšia šanca na víťazstvo už bola premeškaná. Navrhoval vpadnúť veľkým oblúkom do boku federálnej armády, čo bol najsmrteľnejší Napoleonov manéver. Lee sa však tohto riskantného útoku vzdal a to bola jeho ďalšia taktická chyba. Keď sa 2. júla zotmelo, nepriateľské armády boli ešte stále tam, kde predošlý deň. Frontálne údery Konfederácie na línie federálov nepriniesli žiadne výsledky okrem 30 000 mŕtvych a zranených na obidvoch stranách. 3. júla na svitaní sa Lee rozhodol rázne ukončiť trojdňovú bitku a zaútočiť na samý stred federálnej armády. Predpokladal, že tam sú federálne vojská najslabšie. To bola Leeova tretia a najtragickejšia taktická chyba.

Začal útok konfederovaných pod velením generála Picketta na samý stred federálnej armády. 15 000 konfederačných vojakov sa vydalo cez dlhé, rovné pole k líniám federálnej armády. Tá spustila kanonádu z diel a pušiek a prakticky všetkých 15 000 vojakov padlo. Generála Picketta, katastrofálny útok zlomil. Najlepšie konfederačné oddiely prestali existovať. Lee obrátil armádu na ústup. Porážka Južanov bola totálna. Armáda Konfederácie prišla o 30 % svojej sily a elitné oddiely. Lee zničil ofenzívny potenciál armády. Vo Washingtone si začali uvedomovať, že Gettysburg znamenal bod obratu vo vojne. Po Gettysburgu už Leeova armáda nikdy nedokázala viesť ofenzívne akcie, upadla do defenzívy a jej funkcia sa obmedzila na obranu Richmondu.

Zároveň s porážkou pri Gettysburgu utrpela Konfederácia ďalšiu od federálneho generála Granta na rieke Mississippi, na južnom fronte. Grant spolu s vynikajúcim generálom – Shermanom systematicky dobýjali na západnom fronte konfederačné mestá a pevnosti a otvárali tak rieku Mississippi, hlboko v konfederačnom tyle. V ceste im už stálo len silne opevnené mesto – Vicksburg. Proti týmto výborným federálnym generálom na Mississippi stáli už omnoho menej kvalitní konfederační. Grant na čele 41 tisícovej armády rozdelil manévrovaním konfederačnú, chrániacu Vicksburg a 19. mája 1863 sa mesto ocitlo v obkľúčení. Vo Vicksburgu sa nachádzalo 25 000 južanských vojakov (generál Pemberton). Zostáva záhadou, prečo Davis neposlal do strategického mesta jedného zo svojich vynikajúcich generálov (Joseph E. Johnston, Early, Beauregard,...), ktorí boli schopní poraziť federálnu armádu.

Zatiaľ prišli Grantovi posily. 70 000 federálov sa striedalo v palebných postaveniach nad Vicksburgom a vrhali na mesto tisícky granátov. Po dvoch mesiacoch obliehania bol Vicksburg v ruinách, mesto hladovalo, množili sa choroby. V beznádejnej situácii Vicksburg 4. júla 1863, na deň nezávislosti, kapituloval. Lincoln poslal Grantovi gratuláciu a dobytím Vicksburgu prešla rieka Mississippi do rúk Únie. Konfederácia bola roztrhnutá na dve časti a spolu s porážkou pri Gettysburgu zbavená akejkoľvek vyhliadky na víťazstvo.


CESTA KU KONCU

Od polovice roku 1863 sa Konfederáciou šíri hlad – armáde i ľuďom v zázemí sa nedostávajú základné potraviny, rastie drahota a inflácia, chýba obuv, odev. Jednotlivé štáty (Konfederácie) si tlačia vlastné papierové bankovky, čím vyrábajú hyperinfláciu, po prehratých bitkách rastie nespokojnosť, odpor voči vojne, vzbury. Napriek tomu však bojaschopnosť konfederačnej armády zostáva nezmenená, a naopak – zvyšuje sa.


Porážka Konfederácie

Generálovi Shermanovi boli zverené operácie na západe, Grantovi na Východe. Grant sa rozhodol taktizovať. Nezameral sa na poslednú rozhodujúcu bitku, ale na pomalšie utláčanie. Neustále útočil, Udržiaval Južanov pod tlakom, spôsoboval im straty a zbavoval ich iniciatívy do boja. Nariadil svojim veliteľom, aby viedli totálnu vojnu- aby konfiškovali všetko užitočné pre vojenské účely. Bol to brutálny, nákladný ale veľmi účinný plán.


Grantovo prenasledovanie Leea

V máji(5-6.) 1864 sa Grantova armáda v počte 115 000 mužov sa s Leeovou armádou v počte 65 000 stretla na juhu, v oblasti Divočiny. Popínavé porasty, spleti kríkov a lesné požiare vojnu znáročňovali. Grantove oddiely utrpeli väčšie straty než Leeove. Južanom však začali chýbať náhradníci.

Zatiaľ čo predtým sa Leeovi protivníci vždy stiahli, Grant pokračoval v postupovaní na Juh. Obe armády sa stretli na takzvanom Spotsylvanskom dvore a bitka medzi nimi trvala od 8.ho do 12.teho mája. Grantovi sa nepodarilo zdolať Leea a po bitke