referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Jolana
Nedeľa, 15. septembra 2019
Z histórie techniky
Dátum pridania: 02.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Derechura
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 540
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 10.8
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 18m 0s
Pomalé čítanie: 27m 0s
 
Sumeri priniesli písané číslice - desiatkovú sústavu - počítanie na prstoch rúk, Stredný východ zase zliatinu - bronz. Prvý rozkvet zlatníctva zaznamenal Egypt, v ktorom remeselníci sa vyznali v tepaní, kovaní, spájkovaní a rezaní drahých kovov. Sumeri mali štvorkolesové vozy, budovali cesty. Koľaje pre kolesá vytesávali do skalného podložia, alebo ich vymurovali. Tkanie ľanu dosiahlo svoj prvý vrchol v Mezopotámii a v Egypte, v ktorom tiež používali zrkadlá z leštenej medi a zhotovovali medené
ihly. Sumeri zdokonalili výrobu bronzu, zvládli techniku odlievania bronzových sôch, ktoré boli zvnútra duté.

Keď Dóri ovládli Balkánsky polostrov, niekedy po roku 1000 pred n. l., začal na území Grécka politický a kultúrny rozvoj rozvrstvenej spoločnosti. Gréci žili predovšetkým z obchodu a technické poznatky preberali od starších vyspelých kultúr, prispôsobovali si ich a vylepšovali a potom rozširovali a urýchľovali do bežného života. Zriaďovali dielne na spracovanie surovín, používali jednoduché nástroje: ručne poháňané hrnčiarske kruhy, tkáčske stavy a jednoduché točovky na opracovanie
dreva. Mechanické zariadenia využívali v prvom rade vo vojenskom živote. Čerpacie zariadenia v tvare Archimedovej skrutky sa používali na zavlažovanie v poľnohospodárstve. I napriek tomu Gréci nedostatočne prakticky využívali techniku a skôr dosahovali významné výsledky v oblasti prírodných vied. Keď Homér dával za ideál života súmernosť a sformovanie tela, ako výraz vnútornej veľkosti, sebaovládania a šľachetnej duše, Hesoid stavia chválu práce a spravodlivosti. Základom života mal byť podľa
neho všeobecne právny poriadok, čo sa stalo ústredným motívom najmä pre Atény.

Každý mal vedieť čítať, písať a získať politickú zručnosť, čo platilo pre mužov, ženy a otroci boli vylúčení zo vzdelávania. Objavili
sa súkromní učitelia - remeselníci, tzv. filistri, ktorí učili vo svojich dielňach. Demokritos uznával význam fyzickej práce - podľa neho ruky, um a dôvtip, pomáhali ľuďom prejsť od divého spôsobu života ku kultúrnemu, no naproti nemu Platón vyzdvihoval
duševnú prácu nad fyzickou. Pojem práca uvádzal len v súvislosti s duševnou prácou a tí, čo sa zaoberali fyzickou prácou nepotrebovali vzdelanie. Jeho utópia štátu predstavovala 3 triedy: vládcovia ( filozofi ), bojovníci a živitelia ( živnostníci a roľníci ). Aj Aristoteles fyzickú prácu chápal ako údel neslobodných ľudí. Považoval ju len za „ myšlienkovú činnosť “. Pytagoras považoval číslo za podstatu všetkých vecí. Jeho rodák Teodoros bol nielen matematik, ale i vynálezca a technik. Zaoberal sa rôznymi teoretickými otázkami a problémami z remeselnej praxe. Známy bol tým, že zaviedol odlievanie dutých kovových odliatkov metódou strateného vosku.

Praktický záujem o techniku mali Rimania. Keď preberali grécke dedičstvo, vybrali z neho to, čo považovali za skutočné technické novosti. Boli to pragmatici. Síce Archimedes prišiel na zákony o páke, rozvinul teóriu kladkostroja, ale až Rimanom sa
podarila ich technická aplikácia. Postavili žeriavy na dvíhania ťažkých bremien. Vynašli mechanické stroje - otáčavé mlyny s vodným kolesom na pohon spodnou vodou. Sklo zaujalo Rimanov, keď v Sýrii pridali vo výrobnej technológii burel, čím sa stalo priehľadné. Zakladali sklárske dielne, stavali cesty, dômyselne budovali serpentíny a prvé cestné tunely. Cestné povozy zaznamenali technický vývoj, využívali nové stavebné materiály - cement, malta. Mali niekoľko systémov ústredného vykurovania.

Rímske základné školy učili čítať, písať a predovšetkým počítať. Delili sa na rétorické a gramatické, staršie deti sa technickým zručnostiam mohli učiť v dielňach, alebo od svojich rodičov a príbuzných.

Rozpad Rímskej ríše viedol v Európe k prenikavým sociálnym zmenám. Mestsky orientovaná rímska kultúra bola nahradená
vidieckym poľnohospodárstvom, čo podmieňovalo rozvoj poľnohospodárskej techniky. S nástupom kresťanstva prichádzala i nová
mentalita, v rámci ktorej sa zmenil celkový postoj k telesnej práci. Platilo : modli sa a pracuj. Vzdelaní kláštorní bratia nevykonávali bezmyšlienkovite telesnú prácu, ale využívali získané skúsenosti, aby dané technické možnosti rozvíjali ďalej. Najdôležitejším zdrojom energie v kláštorných hospodárstvach bola vodná sila. Vodné kolesá poháňali obilné mlyny, valchovne, hámre na železo, píly na drevo, zariadenia na spracovanie ľanu, pradenie, na spracovanie drôtu a rôzne ďalšie stroje. Väčšina remesiel sa rozvíjala v kláštoroch alebo dedinských spoločenstvách. Školstvo v stredoveku viedlo človeka k pokore, viere a kresťanskej dokonalosti a ostávalo viazané na stavy:

kláštorné, katedrálne, farské, rytierska výchova a mestské školy – ciachové a gildové. Napríklad Tomáš Akvinský redukuje
proces poznania na slovný výklad a učebnicu. Fyzickú prácu považoval za trest a mala krotiť nežiadúce ľudské vášne. V stredoveku sa presadzovala scholastika a nie technicko - prírodovedné myslenie. Napredovanie vo výrobe zostávalo v rovine teoretických úvah. Výnimkou bol rozvoj hutníctva a baníctva v Nemecku, Čechách a aj na Slovensku v okolí Banskej Štiavnice. Tvorivé myslenie v mestských remeslách, obchode a hospodárstve prekonalo koncom stredoveku čiastočne negatívny názor na technický rozvoj, ktorý bol vyhradený pre kláštory.

Pre rozvoj technického a vedeckého myslenia v období renesancie bolo charakteristické spojenie umenia s technikou. Vzniklo nové povolanie umelec – inžinier (inžinier – latinské slovo – inggénium a znamená okrem iného, duch, duševná sila, schopnosť, nadanie rozum a talent). Kniežatá ich povolávali na svoje dvory, čím sa im otváral prístup k starostlivo stráženým starým rukopisom - mohli študovať, čo ich priviedlo k postupnému prechodu od umenia a techniky k prírodným vedám. Veľkolepá
jednota vedy, techniky a umenia znamenala akúsi všestrannosť. Príkladom bol geniálny Leonardo da Vinci, ktorého jedinečnosť tkvela v predvídavosti s akou anticipoval budúce technické riešenia a len pre nedostatočné technické remeselné prostriedky sa nedali uskutočniť. Leonardo bol bez vzdelania a tak ostal typickým remeselníkom. Nadanie a všestrannosť a túžba po poznaní
a pochopení prírodných vied ho viedli k štúdiu všetkého, čo ho obklopovalo. Jeho písomnosti priniesli zaujímavé poznatky a postrehy z matematiky, fyziky, optiky, prírodopisu, chémie, anatómie a biológie.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.